Fall In Love

VIII.

Na čele som ucítil chladnú látku, ktorá kĺzala po mojej koži. Chcel som otvoriť oči, ale nešlo to. Celé telo som mal v jednom ohni a v hlave mi trešťalo. Pokúsil som sa aspoň pohnúť rukou, ale každý sval v tele ma bolel.

,,Prečo sa oňho tak staráš?" zabručal niekto a ja som sa snažil ten hlas rozpoznať.

,,Pretože ho mám rád, je to môj najlepší kamarát," ozvalo sa vedľa mňa a pichlo ma nepríjemne pri srdci. Ako to môže povedať tak ľahko? To preňho naozaj nič neznamenám? V očiach ma štípali slzy, ale nedokázal som nič robiť. Nemohol som sa ani pohnúť a ťažko sa mi dýchalo.

,,Keďže je to tvoj najlepší kamarát," ozval sa Minhyuk a cítil som, ako sa moja posteľ prehla, ,,povedal si mu o tom, že keď si sa opil, tak si ma pretiahol?"
Moje srdce sa zastavilo a slzy som už nedokázal držať.

,,Buď ticho," zavrčal Hyungwon a chladnou látkou mi zotrel slzy. Bolesť v hlave sa zväčšila a ja som chcel zaskučať, ale nedokázal som to.

,,Priťahuje ťa?" ozval sa znova Minhyuk. Na svojej odhalenej hrudi som ucítil jemný dotyk chladných prstov, ktoré mierili nižšie. Ozvalo sa plesknutie a ruka zmizla.

,,Nechaj ho na pokoji. Nájde si priateľku a bude mať šťastný život, nemusíš mu ho kaziť," odsekol chladne Hyungwon a potom ma pohladkal po ruke.

,,Bude to tak najlepšie. Nechcem aby sa okolo teba motal," zavrčal Minhyuk a potom som počul nejaký buchot. Váha dvoch ľudí z mojej postele zmizla a ja som podľa mľaskavých zvukov usúdil, že sa bozkávajú. Moje ústa opustil tichý vzlyk a moje telo sa roztriaslo. Počul som niekoho volať moje meno, ale bolo to tlmené a potom som sa znova stratil. Prestal som vnímať všetko, čo sa okolo mňa dialo.

° ° °

So zakňučaním som pomaly otvoril oči, ktoré ma rezali. Jediné, čo som videl, bol tmavý strop. S privretými očami som sa obzrel, ale všade bola tma. Z obývačky sa ozýval hluk telky a vo vzduchu som cítil vôňu jedla. Že by zase Minhyuk varil? A ako som sa tu ocitol? Zmätene som sa posadil, čo som hneď oľutoval. Do hlavy mi vystrelila obrovská bolesť, ktorá ma donútila si znova ľahnúť. Nespokojne som zamrnčal a opatrne som sa chytil za hlavu. Bolestivo som zastonal, keď ma zaboleli svaly na rukách. Aj keď som bol hladný, môj žalúdok bol stiahnutý. Znova som zavrel oči a trhane som sa nadýchol. Snažil som sa rozpamätať, ako som sa sem dostal. Jediné, čo si vybavujem, je divný sen, kde sa Hyungwon rozprával s Minhyukom. Začul som tiché vŕzganie dverí na mojej izbe, tak som pootvoril jedno oko. Vo dverách stál Hyungwon a iba nakukoval do izby.

,,Si hore?" zašepkal do ticha.

,,A-áno," zachrapčal som a v hrdle ma nepríjemne zaškriabalo.

,,Prinesiem ti ramen, počkaj chvíľu," zamumlal, ale ja som ho zastavil tichým zaskučaním. ,,Si v poriadku?" spýtal sa ustarane a prešiel ku mne.

,,N-nie," zamumlal som a unavene som sa k nemu natiahol. Potichu sa uchechtol a opatrne ma objal. Vdýchol som jeho sladkú vôňu a následne som sa zarazil, keď som ucítil neznámy zápach.

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa, keď ucítil, že som stuhol. Trošku sa odomňa poodtiahol a pozrel mi do očí. Zamračil som sa a rukami som skĺzol na jeho boky, ktoré som jemne zovrel.

,,Zmenil si šampón?" spýtal som sa pošepky a snažil som sa ignorovať nepríjemné škriabanie v krku.

,,Nie..?" povedal trošku zarazene a aj on sa zamračil. Chvíľu sme sa na seba mračili, dokedy nevyvalil oči a nepovzdychol si. ,,Minhyuk je moc prítulný, nie je to nič hrozné," zamumlal. Minhyuk je idiot, nikto nebude siahať na môjho Hyungwona! Otvoril som ústa, že mu niečo poviem, ale zarazil som sa pri pohľade na jeho krk. Mal tam tri malé fľiačky, ktoré začínali fialovieť. Do očí sa mi nahrnuli slzy a kusol som si do pery. Takže ten rozhovor nebol sen? Naozaj sa rozprávali? To znamená, že Hyungwon sa s ním naozaj vyspal. Pustil som ho a odvrátil som od neho hlavu. Cítil som jeho nechápavý a zmätený pohľad, ktorým ma stále sledoval. Posteľ zavŕzgala a jeho horúci dych som ucítil na svojej tvári. Zachvel som sa a zavrel som oči. Jeho plné pery sa dotkli mojej pokožky a na líce mi vtisol bozk. ,,Spravil som niečo?" spýtal sa pošepky a znova mi vtisol bozk na líce.

,,P-potrebujem byť chvíľu sám... M-mohol by si odísť?" spýtal som sa pošepky a zatajil som dych, keď ma pobozkal pod ucho.

,,Nechcem ťa tu nechávať samého," zašepkal mi do ucha a odtiahol sa odomňa. Ja som mal stále zavreté oči a ruky som zaťal v päsť. V krku sa mi tvoril nepríjemný knedlík, ktorý mi nedovoľoval dýchať.

,,P-proste vypadni," zavrčal som sťažka a trhane som sa nadýchol. Na líci som ucítil jeho teplé prsty, ktoré skĺzli k môjmu krku.

,,Spravil som ti niečo?" spýtal sa pošepky a mne sa zadrhol dych v krku. Moje telo sa roztriaslo a z očí mi začali tiecť slzy. Už som to nedokázal zastaviť. Pery som zomkol, aby som nevzlykol, aj keď som ledva dýchal. ,,Hoseokie?" zašepkal Hyungwon a opatrne si ľahol vedľa mňa. Cítil som, ako ma objal a pritisol ma na svoje telo. Jeho dotyky ma ničili ešte viac, než predtým. Moje ústa začali opúšťať tiché vzlyky, ktoré sa ozývali izbou.

,,Wonnie! Kde toľko trčíš?!" ozval sa tlmený krik, ktorý nasledovali kroky. Tak Hyungwonovi hovorím iba ja, pretože to dovolil iba mne. Rozvzlykal som sa ešte viac a pokúsil som sa vyvliecť z jeho náruče. V hlave mi trešťalo a v hrudi ma nepríjemne pichalo. Nedokázal som už ani dýchať, tak som po vzduchu lapal.

,,Upokoj sa," zašepkal mi Hyungwon do ucha a vtisol mi bozk do vlasov. Čiastočne ma to upokojilo, ale nie dostatočne.

,,V-vyp-adni," vysúkal som zo seba a ďalej som vzlykal. Cítil som, ako stuhol a potom ma pustil. Vstal z postele a potom som počul, ako buchli dvere na mojej izbe. Tvár som si zaboril do podušky a rozvzlykal som sa naplno. Už som tomu viac nemohol brániť. Nedokázal som to už držať v sebe.