Fall In Love

XXII.

Keď som dobehol pred dvere nášho bytu, zarazil som sa. Dvere boli pootvorené. Štuchol som do nich a vošiel som dnu. Nič som nevidel, iba som počul smrkanie a nejaké búchanie. Išiel som za zvukom, až som sa dostal do Hyungwonovej izby. Hyungwon si balil veci do kufra. Prišiel som včas, stihol som ho.

,,Wonnie," zamumlal som a on stuhol. Prestal sa baliť a pomaly sa na mňa otočil. Neušiel mi ten pohľad na jeho opuchnuté červené oči a zaschnuté slzy.

,,H-Hoseok? Čo tu robíš?" spýtal sa zarazene a zamračil sa.

,,Prišiel som ťa zastaviť a povedať ti--"

,,Nechcem od teba nič počuť! Nepotrebujem počuť, ako moc ma nenávidíš!" vykríkol a v jeho očiach sa zaleskli slzy. Pichlo ma pro srdci.

,,Hyu--"

,,Nie! Buď ticho! Stačilo mi to od tvojej matky! Ani nevieš..a-ako to..bolelo," vzlykol a sadol si na posteľ. Chcel som ísť k nemu, ale bál som sa, že by ma udrel. ,,N-nepotrebujem počuť, že som škaredý, o-otravný, urevaný..detinský, ž-že sa ťa pokúšam znásilniť.. N-nič z toho nechcem počuť," jeho hlas sa triasol a po jeho líčku stiekla neposlušná slza, ktorú si hneď zotrel.

,,Kto ti povedal takú hlúposť?" spýtal som sa zarazene a hneď som si spomenul na matku. ,,Wonnie, vieš.. vždy si sa mi páčil a priťahoval si ma. Podľa mňa si bol vždy najkrajší, nech si sa postavil ku komukoľvek. Nikdy by som nedokázal povedať, že je niekto krajší ako ty, pretože stredom môjho vesmíru si bol vždy a navždy budeš ty. Už dlho som ti chcel povedať, ž-že..ťa..milujem, ale odhodlal som sa k tomu až teraz. A nie si nič z toho, čo ti povedala. Klamala, pretože nás chcela rozdeliť," slová sa zo mňa valili, ako keby som si ich pripravil pred príchodom sem a Hyungwon ma zarazene pozoroval.

,,Č-čo si mi chcel dlho povedať?"

,,Že ťa milujem, ty trdlo."

,,Hoseok, ty si taký sprostý. Úplný idiot! Poď sem ty hlupák," vzlykol a vyskočil na nohy. Skôr ako som stihol mrknúť, drvil ma v objatí. ,,Mal si mi to povedať skôr, nemuseli sme sa dostať do takejto situácie," zamumlal, ale ja som bol zmätený. Vôbec som nechápal o čom hovorí. Ako to myslel, že keby som to povedal skôr, nedostali by sme sa do takejto situácie? Chcel tým povedať, že by ma prijal takého, aký som?

,,Č-čo?" vypadlo zo mňa a on sa odomňa poodtiahol. Pozrel mi do očí a pousmial sa.

,,Už..pár mesiacov som sa cítil zvláštne. Chvíľkami som mal pocit, že mi na tebe záleží viac než normálne."

,,Ale veď si sa vyspal s Minhyukom," prerušil som ho a zamračil som sa.

,,V tedy, keď som sa vyspal s Minhyukom som sa cítil previnilo. Mal som pocit, že som ťa podviedol a to sme spolu neboli. Ani nevieš ako som si to vyčítal. Nedokázal som sa ti normálne pozrieť do očí. Ničilo ma, že si sa usmieval a o ničom si nevedel," previnilo sklonil hlavu a pustil ma. Povzdychol som si a objal som ho okolo krku.

,,Čo sa stalo už nezmeníš a ani nijako neovplyvníš, tak už to nerieš," zamumlal som a jeho ruky sa ovinuli okolo môjho pása. Pousmial som sa a trochu som sa od neho odtiahol, aby som mu videl do očí.

,,Vieš, Hoseokie, za posledné dni som si niečo uvedomil," zamumlal a prehrabol mi vlasy. Pousmial som sa, pretože mi chýbali jeho dotyky.

,,Čo také?"
Pozrel mi do očí a usmial sa.

,,Že si najkrajšia a najmilšia osoba, akú som kedy stretol. Nikdy som necítil k nikomu nič také silné, čo cítim k tebe. Znamenáš pre mňa veľa, už odkedy sme sa spoznali, ale až teraz som si uvedomil, čo k tebe cítim. Milujem ťa, Hoseokie," na jeho perách hral jemný úsmev a moje srdce zalialo príjemné teplo. V očiach ma štípali slzy šťastia, ktoré si drali cestu na povrch.

,,P-pobozkaj ma už," vzlykol som a obaja sme sa zasmiali. Viac ma na seba natisol a sklonil sa ku mne. Pevnejšie som ho objal okolo krku a spojil som naše pery. Nedokázal som už čakať, čakal som moc dlho. Jeho pery boli stále šťavnaté a jemné, ako vždy vyzerali. Prekvapilo ma, keď bozk prehĺbil, ale spolupracoval som s ním.

,,Ehm, asi rušíme," ozvalo sa kúsok od nás. Hyungwon bozk prerušil a pozrel na narušiteľov. Ja som však nedokázal spustiť oči z jeho opuchnutých červených pier. ,,Seokie, chcel by som ti vysvetliť to, čo si videl," ozvalo sa blízko mňa a ja som zatriasol hlavou, aby som sa vytrhol z tranzu. Pozrel som vedľa seba a uvidel som Changkyuna. Kúsok za ním stál Jooheon s Kihyunom po boku. Pustil som Hyungwona a nervózne som sa pousmial.

,,Nešlo by to inokedy?" spýtal som sa nervózne, ale on záporne zakrútil hlavou.

,,Musím ti to vysvetliť teraz, dnes večer odlietame."

____
Pomaly ale isto sa blížime ku koncu
Myslím, že do konca mi chýba jedna kapitolka a epilóg (ešte som to totiž nedopísala)
Predom chcem poďakovať za vašu podporu^^
Neviem, či tu chcete nejaké bonusy so smutmi, takže sa vás pýtam, chcete tu nejaké bonusy so smutmi?