Most Cez Rieku Styx

11. Keď Nevieš Ako Ďalej

Marošove priznanie rezonovalo v Martinovi ešte dlho. Bolo to neuveriteľné, aký podobný osud obaja mali. Aj Maroš stratil človeka, ktorého miloval. Volal sa Filip a zahynul pri autonehode... No nebol gay ako Maroš, takže to bola neopätovaná láska.

Martin si nedokázal predstaviť, že by mu Samko neopätoval lásku. Že by boli len kamaráti. V tomto mal Martin obrovské šťastie. Samko bol gay a bol s tým zmierený, takisto aj jeho najbližšia rodina. A keď sa rozhodol predstaviť Martina svojim rodičom, to bola veľká vec.

Chalani mali už štrnásť a boli si istí, že ich láska je dostatočne silná na to, aby sa mohli zoznámiť aj s rodičmi. Samko to načal ako prvý.

"Hovoril som s našimi a povedal som im, že už je najvyšší čas, aby sa s tebou zoznámili. Sú s tým v pohode a povedali, že ťa môžem priviesť. Čo ty na to? Mohlo by to byť túto sobotu?"

Martin sa poškrabal na hlave. "Naozaj s tým nebudú mať problém? Lebo predsa len sme na to ešte príliš mladí. Aspoň teda z pohľadu rodičov."

"Naši už vedia, že mám chalana. A že ho milujem. Hovoril som im o tebe len v tom najlepšom, takže sú na teba zvedaví. A tiež vedia, že som vo veku, kedy začínam spoznávať lásku a vzťahy, a je lepšie spoznať to skôr ako neskôr," hovoril Samko.

Pri spomienke na túto vetu sa Martin vrátil naspäť do súčasnosti. "Bože, Samko, ako si to vtedy povedal... Radšej skôr ako neskôr... Spoznal si lásku a spoznal si ju skôr, lebo žiadne neskôr už potom nebolo...," povedal Martin pre seba.

No bola tu otázka, čo ďalej. Samko zomrel a ja chcem tiež, aby som bol zase s ním. No jeho rodičia ma prosili, nech sa neopúšťam... Ale je na to dôvod? Je na tomto svete pre mňa miesto aj bez Samka?

Možno áno. Možno mi ten Maroš dokáže pomôcť. Len mu dať šancu. Ale oplatí sa to? Dopekla, to je trochu veľa otázok... Sami, potrebujem tvoju pomoc. Mám žiť, či tu mám podať výpoveď? Martin sedel v izbe na posteli a rozmýšľal.

Napokon sa to rozhodol skúsiť. Skúsi dať Marošovi šancu a uvidí, čo to spraví. Prešiel si tým istým, čo ja. Pravda, ak si to nevymyslel. Ozaj, čo ak si to len vymyslel, aby som mu skôr uveril? Nie, na to sa tváril príliš vážne. A dalo sa mu to prečítať z očí.

Pokúsim sa pozbierať a vrátiť sa naspäť do života. Za pomoci Maroša, za pomoci našich, za pomoci rodiny, mojej aj tej Samkovej. A možno by aj Babu pomohla. Predsa sú tu ešte ľudia, kvôli ktorým sa oplatí žiť.

---------------------
Ahojte, dnes trochu kratšia kapitola, no snáď sa bude páčiť. Ďakujem za všetky prečítania, voty a komenty. Veľmi si to vážim a veľa to pre mňa znamená. Mám Vás všetkých rád. Pozdravuje JurajNewt.