Most Cez Rieku Styx

13. To Bola Vtedy Noc...

"Mal si niekedy so Samkom negatívnu skúsenosť s reakciou okolia na váš vzťah?", opýtal sa Maroš. Bol u Martina v izbe, kde ho Martin pozval. Ich vzťah bol už podstatne lepší, tak sa Martin rozhodol, že bude mať terapie u seba v izbe.

"Z nášho priameho okolia nie. Ale cudzí ľudia s tým niekedy mali problém," odvetil Martin, ležiac na posteli.

"Môžeš mi nejakú príhodu povedať? Ak sa teda na to cítiš."

"Prvá reakcia bola taká neškodná. Partia deciek v našom veku na jednom kúpalisku kúsok od mesta. Jeden z nich nám chcel nahovoriť, že tam je pre gayov zákaz vstupu. No Samko mu zrazil hrebienok. Ten chalan totiž povedal, že môžeme ostať, ak ho porazí v plávaní. A keďže Samko ako syn niekdajšieho reprezentanta v plávaní plával vynikajúco, chalana zrušil na celej čiare. Jeho partia sa mu smiala, že ho porazil homoš, na čo sa on urazil a odišiel. Ostatní si potom s nami vo vode hádzali loptu, takže to skončilo dobre," hovoril Martin s úsmevom.

"Pekná príhoda. Zdá sa, že tie ostatné decká s vami problém nemali," povedal Maroš.

"Oni boli celkom fajn. Povedali, že nás obdivujú za to, ako bez problémov hovoríme, že sme gayovia. A dozvedeli sme sa, že tamten chalan bol vodca partie a nemal rád teplých, takže si nenechal ujsť príležitosť rypnúť si do nás. No dopadol zle. Takže to bola taká čiastočne negatívna skúsenosť."

"Stalo sa vám niekedy niečo veľmi negatívne? Napríklad, či vás niekto fyzicky napadol?", opýtal sa Maroš.

"Žiaľ, stalo. Raz. Mali sme štrnásť a boli sme sa prejsť. Už bola noc, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme domov," začal rozprávať Martin.

Martin so Samkom sa prechádzali jedného teplého večera po štvrti s rodinnými domami. Držali sa za ruky a rozprávali sa. Obvykle však stratili pojem o čase a keď sa spamätali, bola už noc.

"Dopekla, to je už pol jedenástej?", pozrel Samko na mobil.

"Už je toľko? Treba sa vrátiť, naši budú mať nervy," povedal Martin.

"Hádam aj tvoji rodičia vedia, že keď sme spolu, tak stratíme pojem o čase," Samko zastal a zadíval sa Martinovi do očí.

"Naši vedia, že mne je s tebou veľmi dobre a vtedy je pre mňa čas vedľajší," usmial sa Martin a dal Samkovi bozk na ústa. Tomu nebolo treba dvakrát hovoriť. Objal Martina a dlho ho pobozkal.

"Hej! Vy buzny! Čo sa tu olizujete?!", skríkol zrazu niekto neďaleko od nich. Chalanov trhlo a odlepili sa od seba. Asi päť metrov od nich stála skupinka zavalitých holohlavých chlapov, mohli mať okolo dvadsať rokov.

"Môžeme si robiť, čo chceme!", zakričal Samko naspäť. No Martin hneď vedel, že to nie je dobrý nápad.

"To teda kurva nemôžete, počkaj, keď ťa chytím!", zvolal chlap a aj s ostatnými sa rozbehol za chalanmi.

Tí vzali nohy na plecia. Bežali čo najrýchlejšie, dúfajúc, že banda potužená alkoholom stratí dych.

Ale tí sa hnali za nimi a vulgárne hulákali.

Samko v rýchlosti zahol doľava a Martin ho nasledoval. Radšej sa nepozerali za seba, aby ich to nespomalilo, no bandu za sebou počuli stále.

Dostali sa až k lesu, ktorý bol pri vojenskom cintoríne a začal im dochádzať dych. No keď sa snažili uniknúť dole kopcom, z jednej strany sa na nich blížili chlapi z bandy. Chalani sa otočili tým smerom, odkiaľ pribehli, a odtiaľ za nimi bežal zvyšok.

"Doriti...oni sa rozdelili...," precedil Samko pomedzi zuby a obaja sa snažili utiecť smerom do lesa. Lenže to ich už dobehol najrýchlejší a hodil sa na Samka. Ten spadol na zem a od bolesti vykríkol.

"Ty buzerant, ty budeš ku nám drzý?! Za to zaplatíš! A ešte aj za to, že si teplý!", hučal naňho chlap popri tom, ako ho mlátil.

Martin sa mu zakvačil rukou okolo krku a zhodil ho zo Samka. Ten naňho zazrel: "Ty zmrd malý! Berte ho!", zvolal na ostatných, ktorí ich dobehli.

Tí si Martina "rozdelili" a mlátili ho. Martin v záplave adrenalínu udieral koho mohol, no jeden mu skrútil ruky za chrbát, takže z Martina sa stalo boxerské vrece.

Ktovie, ako by to všetko dopadlo, keby sa tam neobjavila policajná hliadka, ktorá tam bola na nočnej obhliadke. Vmiesili sa doprostred bitky a s krikom ich rozdeľovali.

Keď už sa podarilo oddeliť agresorov od Martina so Samkom, tí dvaja sa horko-ťažko zbierali zo zeme. Obaja boli dobití, Samkovi krvácala pera a na líci sa mu robila modrina.

"Čo sa tu stalo?" zvolal jeden z policajtov.

"Naháňali nás... A keď nás chytili... Zmlátili nás," hovoril Martin, ktorému opúchala pera.

"Buzny sa olizovali na verejnosti, zavrite ich!", ozval sa jeden z bandy.

"Kvôli tomu ste ich museli zmlátiť? Veď sú maloletí," povedal policajt.

Dvaja z bandy mali na rukách putá, druhý policajt volal posily, aby výtržníkov odviedli na políciu.

Martin mal v očiach slzy, keď to Marošovi rozprával.

"Policajti nám zavolali sanitku, nech nás na pohotovosti riadne prezrú. Zmastili nás veru dosť..."

Maroš chvíľu nad niečím rozmýšľal a potom sa opýtal: "Ako ten incident ovplyvnil váš vzťah?"

"Ešte viac nás to zomklo. Sľúbili sme si vernosť a lásku až naveky. Ale na verejnosti sme si dávali už pozor. Nič také sme už nechceli zažiť. Na ulici sme kráčali vedľa seba a radšej sme sa za ruky nechytali. Keď nám bolo ťažko, nadávali sme na to. Dvaja sa milujú, ale nemôžu to dať verejne najavo, lebo budú dráždiť verejnosť. Je to choré," posťažoval sa Martin.

"Bude teraz lepšie, keď preladíme na pozitívnejšiu tému. Treba, aby si prišiel na iné myšlienky," povedal Maroš.

"Ďakujem. To bola vtedy noc... Ešte stále mi je ťažko o tom hovoriť. Veru tak, so Samkom sme zažili naozaj všeličo," povzdychol si Martin.

Veru, všeličo. A mohli sme zažiť ešte viac. Ale ty si ma opustil, Samko. Bože... Veď ja som ti ešte ani na hrobe nebol...