That night

1. Kapitola

*o týždeň neskôr*

Je tu pekne, máme obrovský dom, mám krásnu izbu, veci vybalené... Mama s otcom už chodia do práce 2 dni, my si našťastie musíme ešte "zvykať na nové prostredie". No dnes to prišlo. Znovu ten zvuk, ktorý nenávidím z celého srdca. Ten zvuk, ktorý ľudí prenáša z teplej, mäkkej postele a ríše snov, do krutej reality. Ako tak sa mi podarilo vypnúť to diablovo dielo a vymotať z môjho najobľúbenejšieho miesta. Postavila som sa pred skriňu a keďže som dievča, tak pochopíte, že som tam strávila trochu času. Nakoniec som na vrchu jednej kopy našla čierne rifle roztrhané na kolenách a na vrchu druhej béžové tričko pod zadok. Veď aj horšie už boli ľudia oblečený. Presunula som sa do VLASTNEJ kúpeľne a keďže som sa konečne nemusela striedať s Nickom, ranná hygiena bola celkom rýchla. Vzala som si Vans ruksak, v ktorom som mala (dúfam) všetko do školy a zbehla dole. Pri stole už sedel oco a Sophie, Nick ležal na gauči a mama sa vrtela v kuchyni.
„Hmmmmm, čo to tu tak krásne voní?" spýtala som sa dúfajúc v jednu jedinú odpoveď.
„S džemom či s nutelou?" spýtala sa mama keď pochopila, že tu vôňu už dobre poznám a odpoveď nepotrebujem.
„NUTELA!" zakričala som asi najšťastnejšie ako sa dalo.
Sadla som si ku stolu a tam už Sophie tlačila nejaký jogurt a oco len pozeral do telefónu. Pri raňajkách sme sa rozprávali a keď som dojedla tie úžasne palacinky, zahlásila som:
„Niiiiiiiick vstávaj, idemeeee!"
„Už ideem!" odkričal mi otrávene späť.
Nick má 19 a má už vlastné auto a ja ešte stále nie! Pche! Ale vyhovuje mi to, lebo Nick má nakázané, že vždy keď potrebujem musí má zviesť a mne by sa teda nechcelo voziť Sophie po jej kamarátkach...
Po pár nekonečných minútach v aute, sme s Nickom konečne prišli na obrovské školské parkovisko. Naša škola v anglicku ani parkovisko nemala a toto bolo také obrovské, že by som aj schudla pokiaľ ho celé prekráčam. Škola bola krásna. Odhliadnuc od toho, že je to škola, sa mi toto miesto zatiaľ páčilo. Sophie chodí ešte na základnú, tak som tu bola len s Nickom. Som druháčka, lebo mi zle vychádzajú roky a Nick je štvrták. Ani neviem ako sa nám to podarilo, ale dostali sme sa pred veľké biele dvere s nápisom 'RIADITEĽŇA'.
„AAANOOOOO" ozval sa po zaklopaní hlas z riaditeľne
„Dobrý deň, my sme-" začala som, no milo vyzerajúci riaditeľ ma prerušil.
„Allison a Nick Miller, vítam vás, poďte ďalej" dokončil za mňa riaditeľ, milo sa usmial a naznačil nám, že máme vstúpiť dnu.
„Ste v tomto meste nový, však ?" spýtal sa keď sme sa usadili na mäkký gauč.
„Áno, prisťahovali sme sa z Anglicka minulý týždeň" odpovedal mu pre zmenu Nick.
„Tak.. Učebnice už máte, toto sú vaše kľúče od skriniek a do tried vás zavediem." hovoril riaditeľ pri tom, ako nám podával kľúče. Mala som skrinku po ceste tak som aspoň nemusela navyše chodiť.
„Taaak, Allison tu máš skrinku." Povedal a ja som si už ukladala nepotrebné veci do skrinky.
„No a toto je tvoja trieda" oznámil mi keď sme sa presunuli. Objala som Nicka a vkročila do triedy. Je to tak nepríjemný pocit, keď cítite, že všetci ľudia z miestnosti sa pozerajú priamo na vás. Prišla som až ku stolu našej učiteľky a čakala som, čo povie.
„Ty si určite Allison" povedala, keď zdvihla zrak z učebnice a všimla si ma.
„Áno som" povedala som ja a milo som sa na ňu usmiala.
„Sadni si dozadu ku Chloe."
Otočila som sa a zbadala som jediné voľné miesto v triede, kde sedelo milé, vysmiate, blonďavé dievča. Vyzerala veľmi sympaticky tak som kráčala do zadu a sadla som si vedľa nej.
„Ahoj, som Alli-" chcela som sa predstaviť, no znovu sa mi to nepodarilo. Chcela by som sa aspoň raz sama predstaviť.
„Allison, ja som Chloe!" povedala Chloe s veľmi milým úsmevom. Myslím si, že si budeme rozumieť.
Po zvonení som si zbalila veci a chystala som sa odísť z triedy.
„Alli, počkaj!" zakričala Chloe na plné pľúca a rozbehla sa ku mne.
„Večer ideme s partiou na párty, pôjdeš s nami? Aspoň ťa pozoznamujeme" povedala mi, keď som sa otočila.
„Veľmi rada, už sa doma celkom nudím a skoro nikoho tu nepoznám" odpovedala som s milým úsmevom.
„Fajn, tak prídeme pre teba o ôsmej."
„Teším sa" povedala som a pri tom už som vychádzala z triedy.
Prišla som ku skrinke a vybrala si veci na ďalšiu hodinu keď vtom do mňa niekto vrazil a všetko mi spadlo.

Tak a je tu ďalšia časť❤️ veľmi ma teší keď si tento pribeh čítate, aj keď vás je zatiaľ veľmi málo, dúfam že sa Vám časť páči. Ak áno, tak mi prosím dajte hviezdičku, aby som vedela, či mám vôbec pokračovať. Žeby z toho niečo bolo?