That night

5. kapitola

Ľudia tu na Miami sú odlišný od mojich starých priateľov. Sú akosi viac otvorený. Neviem si predstaviť, že by som si za čas, ktorý tu trávim, našla v Anglicku toľkoto kamarátov. Veľa rozprávali, nebáli sa prejavu. Ťažko povedať, či som sa tu našla alebo mi skôr chýbajú tichí angličania. Vždy som bola extrovert, no až keď som už ľudí poznala. Potrebovala som vedieť, že ma niekto rešpektuje a má rád, že vie, kto som a to je dôvod na to, že so mnou komunikuje. Potom som už bola otvorená kniha a všetky svoje pocity a názory som povedala nahlas. Nevedela som ich v sebe dusiť. No keď som sa s ľudmi len zoznamovala... Neviem, bola som iná.

poznanie, šťastie, prejav, nechuť 
S týmito slovami na fialovom papieriku som zaspávala. Nechuť. Nemusela som ani rozmýšľať, kvôli čomu, konkrétne komu, sa tam toto slovo dnes dostalo.

********************

"Izba je hore" "Pekný dom" "Ktoré učebnice si mám brať?" "Po škole mám trening, no potom zájdeme na drink"
"Al, ak chceš ísť s nami, odchádzame o 10 minút, v opačnom prípade ti autobus odchádza o 12 minút," úplne ma prebudí až jeden z hlasov, v ktorom spoznám Nicka, ako vydáva ten najhlasnejší zvuk aký si momentálne dokážem predstaviť a otvára pri tom dvere do mojej izby. Vyskočím z postele až po niekoľkých zaklipkaniach očami, pri ktorých si uvedomím, že nič nestíham. Dbám na to, čo si obliekam, cítim sa lepšie ak som so sebou spokojná, ale pokiaľ vstanem 7:30 a mám 10 minút na odchod z domu, radšej miniem čas na raňajky. Keď konečne zbehnem dolu po schodoch s úmyslom zobrať si z chladničky aspoň na kúsky nakrájaný melón, pri stole sedí Sophie a líšiacky sa usmieva.
"Kto to je?" spýta sa ma a ja sa ani nepokúšam zakryť zmätenie. "Ten čo je tu s Nickom," pokúša sa objasniť mi to, ale nedarí sa jej to, lebo stále netuším o čom rozpráva. Keď ma konečne napadne, že môže rozprávať o tom druhom hlase, ktorý sa ráno prerýval s mojimi snami, na schodoch už stojí Nick s jeho drahým priateľom O'Donellym.
"Dobré ráno, Ruženka," vysmieva ma Nick po 
ceste k chladničke. Vytrhne mi krabičku melóna z rúk a spolu s Mattom smerujú k dverám.
"Ideš?" pokračuje pri obúvaní tenisiek. Matt na mňa celý čas upiera pohľad a nechýba mu jeho úškrn. Ako mi len ten chlapec lezie na nervy.
"Čím to, že si nás poctil návštevou takto z rána?" podpichnem ho keď sa došuchcem do predsiene.
"Keby som bol vedel, že ťa tým vyruším zo zimného spánku, nedovolil by som si to," akože veľmi dramaticky sa chytí za srdce. Keď sme sa konečne dostali pred vchodové dvere nášho domu, stálo tam dievča. Dievča s dlhými blond vlasmi podobnými tým mojim, no líšili sa tým, že tie jej boli blond len vďaka sile peroxidu a to sa ukazovalo na ich korienkoch; dlhé umelé mihalnice; krátku sukňu jej sčasti kryla mikina s logom školy v modro-žltých farbách a nechty mala dlhšie ako je Sophiene ego, nalakované výrazným červeným lakom. To dievča som spoznávala, no neviem odkiaľ.
"Loren" povedal po chvíľke Matt a vtisol jej nechutný bozk, ktorý mu ona opätovala. Chúďa dievča, ktovie kvôli čomu musí toto podstupovať. Môj brat gentleman jej podal do ruky krabičku melóna (ktorú predtým zobral mne, čo jeho pokus byť gentlemanom ruší), no ona ju schmatla, otočila a začala skúmať etiketu zospodu. Vtedy mi došlo, že Loren je jedno z dievčat, ktoré si v jedálni prezerali zloženie tyčiniek. Prečo ma neprekvapuje, že takto vyzerá O'Donellyho frajerka?
"Ďakujem, ale je umelo uzavretý takže budem musieť odmietnuť," povie a pokúsi sa krabičku vrátiť Nickovi späť do rúk, no ja sa postavím pred neho.
"Čo znamená, že ho JA budem musieť zjesť, takže ak dovolíš," vytrhnem jej svoje raňajky z rúk a prejdem k Nickovmu autu.
"Musím sedieť vpredu, vzadu mi býva zle," zahlási živá Barbie a počká, kým jej pán dokonalý otvorí dvere. To sa však nestane a Matt so smiechom, ktorý sa ona rozhodne ignorovať, nastúpi za miesto šoféra, na ktorom už sedí Nick. Loren si naveľa otvorí dvere, usadí sa a tým mi nechajú voľné len miesto vedľa Matta. Všetci štyria ignorujeme fakt, že škola začína o 5 minút. Začiatok na novej škole nemáme práve najlepší.
"Aké bolo rande s Collinsom?" Neviem prečo sa ma to pýta, či má z nejakého dôvodu pocit, že sa mi tým vysmieva alebo čo.
"Rande Alli?" ozve sa prekvapene z predného sedadla. Takže o toto mu išlo.
"Nebolo to rande, len sme si dali po škole pizzu."
"A preto ťa priviedol naspäť do školy asi tak týždeň po skončení tvojho vyučovania?" Matt sa ma stále snaží vykoľajiť.
"Takže ma fakt špehuješ!" zahlásim, načo už sa smerom k nám otočí aj plastová bábika na prednom sedadle a na svojho milého nepríjemne zazrie, čo si všimnem aj zpod toho peria, ktoré má na očiach.
"Nesnaž sa zahovoriť, že prvý týždeň čo tu si, už sa vybavuješ s tretiakmi tohto typu," netuším kam tým pán dokonalý mieri.
"Tohto typu? A aj keby to čo hovoríš bola pravda, pozri ako si potešil svoju polovičku tým prekrásnym pomenovaním vzťahu," presunula som pohľad na Loren, ktorá Matta spaľovala pohľadom. Začínam ju mať radšej.
"Však ty zistíš, aké je to chodiť s Patrickom Collinsom, ale prídi mi potom povedať, koľko si to vydržala," žmurkol na mňa a mňa naplo. Dostavili sme sa do školy a ja som sa rýchlym krokom snažila presunúť od ľudí v aute k mojej triede.
"Pozor nech ťa nezrazí autobus!" zakričí keď prechádzam cez parkovisko, "alebo nech zrazí, mne to je jedno," povedal už pre seba, ale s istotou, že to počujem aj ja. Tvárim sa, že som si to nevšimla a pokračujem do školy, no keď na svojom chrbte ucítim jeho vysmievačný pohľad a to, ako si to užíva, nemôžem si pomôcť.
"Takú radosť by som ti nespravila," poviem tesne pred vstupom do budovy.

Prvú hodinu v svojej triede mám psychológiu, a keď sedím v svojej ľavici a odsuniem nabok jeden zo zošitov, všimnem si, že je na nej niečo vyryté. Nenápadne začnem študovať nápis a keď si ho prečítam, po tvári sa mi rozptýli červeň. Chcelo by to pravé prvé rande. Je to od Patricka? Od koho iného by to bolo? Je to vôbec pre mňa? Určite nie, veď ani nevie kde sedávam. Zistil to od niekoho? Pravdepodobne to tam vyryl niekto kto absolútne netuší čo robí v škole s úmyslom zabiť nudu ničením školského majetku. Kým stihnem dôjsť na nejaký rozumný záver, zazvoní a ja sa automaticky vyberiem von z triedy. Neviem o čom bola hodina, ani ako dlho som z nej odignorovala myslením na nápis na ľavici. Nestihnem ani pomyslieť na to kam kráčam až do momentu, keď ma rozkošný, vysmiaty chlapec nechytí za ruku a nepotiahne k stene. Patrick sa na mňa usmieva a uväzní ma medzi jeho rukami, telom a stenou, o ktorú sa opieram.
"Našla si si odkaz?" spýta sa ma a mne vyrazí dych. Bolo to pre mňa. OD PATRICKA.
"Našla" poviem s usmejem sa.
"A čo na to hovoríš ty?" spýta sa ma. Nikdy som nemala skúsenosti s chlapcami. Neviem, ako sa mám správať, keď sa mi niekto páči. Patrick sa mi asi páči.
"Vyzdvihni ma zajtra na obed" napokon sa usmejem a poviem. Som so sebou spokojná.

Prečo musí byť začiatok vzťahu taký zložitý? Prečo nemôže človek hneď naskočiť do fáze vzťahu, kedy dvaja sedia spolu na gauči, pozerajú romantické filmy a neexistuje medzi nimi trápne ticho? Tieto otázky si pokladám pri tom, ako si zo skrine snažím vydolovať niečo iné ako mikinu po kolená. To je ďalšia vec, ktorú v dlhšom vzťahu môžme zanedbať. Sophie mi nakoniec nájde niečo presvedčivé na seba a ja zavolám Chloe a spýtam sa jej na názor. Po schválení celého tímu zijdem do obývačky a hádžem si potrebné veci do malej čiernej kabelky. Ešte predtým, ako zazvoní zvonček však musí prísť Nick s Mattom. Neteší ma, že Nick si za kamaráta, ktorý u nás prakticky býva, vybral práve Matta.
"Aaaale, toto nevidím často" obzrie si má Nick a zhodí sa na gauč.
"Nehovor mi, že si sa takto obliekla kvôli Collinsovi" Matt prevráti oči a nasleduje Nicka.
"Počúvaj, O'Donelly, neviem, čo máš s Patrickom za problém, ale je na mňa milý, má o mňa záujem a zavolal ma na rande, ktoré nemám najmenší dôvod odmietnuť."
"Len hovorím, že je to škoda šiat, pretože jediné, čo si pomyslí, keď ich na tebe uvidí bude, ako ich z teba dáva dole" zvýši hlas Matt.
"Nerozprávaj o ňom, keď ho ani nepoznáš" zvyšujem hlas už aj ja.
"A ty ho akože poznáš, že?" V tejto chvíli už po sebe takmer kričíme a Nick sa tvári, že tam nie je.
"Prečo máš vôbec pocit, že sa do toho máš starať?" Kým stihne Matt odpovedať a zvyšovať frekvenciu svojho hlasu, zazvoní zvonček pri dverách a medzi nami sa rozľahne ticho. Chvíľu pozeráme jeden druhému do očí, potom sa pretočím na päte a idem otvoriť dvere, Matt si sadne späť na gauč, z ktorého počas našej výmeny názorov vstal a Nick dá hlasnejšie televíziu. Vycerené zuby, ktoré zbadám za dverami, mi trochu upokoja náladu, ale nepozerám na nich tak očarená, ako predtým. Prečo má Matt s Patrickom taký problém? A prečo ma to vôbec zaujíma?!
"Ahoj" poviem a snažím sa čo najlepšie zakryť, čo sa odohráva v mojej hlave.
"Si krásna." Zdá sa, že si nič nevšimol. Vezmem si tašku, hodím do nej kľúče a nasadám do lesklého čierneho auta. Predtým, než odídem z domu si stihnem všimnúť Mattov pohľad na mne, ktorý jasne prezrádza, že problém, ktorý s Patrickom má, naozaj existuje. Len by som chcela vedieť, čo to je.

Papierik so slovami zvedavosť, hnev, no aj láska uložím do krabičky s tými ostatnými a odchádzam do postele.

ďakujem za každé jedno prečítanie. pokúsim sa časti naozaj vydávať:)