That night

4. Kapitola

Keď som vstala, zapla som si mobil, ktorý ukazoval 13:45 a svietila na ňom správa od Chloe.
Ch: Panebože! Čo sa včera stalo?! Kde si?! Pred 10 minútami som sa zobudila vedľa niakeho chlapa so šatkou na hlave, čo najrýchlejšie som polonahá vybehla z domu a utekala som na vedľajšiu ulicu, aby ma nemal v dohľade. Prosím ozvi sa, netuším kde som!
Nad správou som sa musela pousmiať.
A: Čo sa včera stalo si nepamätám, len som sa dozvedela, že si odišla chvíľu predomnou s nejakým motorkárom. Zaklop na najbližšie dvere a spýtaj sa na cestu ku mne. Čakám ťa!
Ch: Fajn klopem, ale asi sa ma dotyčný zľaknú.
Už som neodpisovala, s tažkosťami zišla dolu schodmi a začala sa hrabať v chladničke. Vytiahla som jednu parenicu a pustila si telku, v ktorej išli Simpsonovci, tak som sa usadila na gauči a čakala.
Potom niekto zazvonil a keďže som si myslela, že je to len Chloe, pribehla som otvoriť len vo vyťahanom bielom tielku, bez podprsenky. No keď som otvorila, mala som chuť sa proste vypariť. Stál predo mnou dokonalý, samozrejme vysmiaty Patrick.
„Ahoj, zabudla si si u mňa peňaženku, tak som si myslel, že by si ju mohla potrebovať" zubato rozprával keď som naňho pozerala ako na modelku s hamburgerom v ruke.
„Ó, ano, ďakujem ti" povedala som bez dychu.
„Vlastne to len bola dobrá výhovorka, aby som mohol ísť za tebou" pokračoval a začali sa mu červenať líca.
„Načo by si ma chcel vidieť?" povedala som nechápavo.
„Zabudol som si vypýtať tvoje číslo," odpovedal mi a mne srdce vynechalo jeden úder „a to by som zas mohol potrebovať ja."
„Na čo?"
„Napríklad aby som ťa pozval na večeru."
„Ako vieš, že by som išla?"
„Skúšal by som to zas, zas a zas, až dokým by si nesúhlasila. A ver mi, že to by bolo horšie ako večera" nestrácal sebavedomie, ale videla som na ňom, že začína pochybovať. Len som prižmúrila oči akože rozmýšľam ale on ma prerušil.
„To číslo zoženiem aj bez teba."
„Fajn" povedala som, jemne som sa usmiala a zavrela som za sebou dvere. O necelých 10 minút znovu niekto zazvonil a ja som už otvorila opatrnejšie. No Chloe hneď vbehla dnu, vybrala si z chladničky niaky syr a zúfalo sa zložila na gauč. Len som sa zasmiala a prisadla si k nej.
„Vyzeráš dobre" doberala som si ju.
„Prestaň!" buchla ma vankúšom, ktorý mala po ruke.
„Už vieš čo si vcera večer robila ty ? " odpila si z mojej kávy.
„Vlastne ano," povedala som a zasnene som sa usmiala pri pomyslení na poloboha čo stal pred chvíľou pred dverami „ nepoznáš náhodou Patricka čo má sestru Bellu a je naša spolužiačka?"
„Nehovor mi, že ja som sa vyspala s chlapom bez auta a ty si sa vyspala Patrickom Collinsom!" Chloe bola čoraz zúfalejšia.
„Nevyspala, len ma zobral k sebe domov aby sa mi nic nestalo" pokračovala som vysmievačne.
„No to ma podrž..." odkusla si to syra.
„Myslím, že sa mi tu začína celkom páčiť. Chceš si niečo pustiť?" spýtala som sa keď som prechádzala k chladničke. Neviem čím to bolo, ale s Chloe som sa cítila veľmi príjemne, na nič som sa nehrala.
„Animované seriály o žltých postavičkách, čo jedia donutky sú moja klasika," povedalo rozcuchané blonďavé dievča rozvalené na mojom gauči. Niekoľko epizód Simpsonovcov potom prišiel pre Chloe taxík a ja som odišla do svojej izby. Často som sa snažila písať si niečo ako denník, aby som si neskôr vedela prečítať o tom, čo momentálne zažívam, no najviac zápiskov mi vydržalo možno mesiac, keď sa v mojom zivote nič nedialo. V čom som sa však našla, bolo spisovanie takých farebných listov pocitov, kde som si každý deň napísala čo všetko som cítila. Robím to do dnes aj keď mám už 17 rokov, no nikto o tom nevie, ani Sophie, Nick či dokonca Lucy.

********************

„Mám sa ako vzorný starší brat pýtať prečo si neprišla včera v noci domov?" doberal si ma v aute ráno Nick. 
„Spýtaj sa a tvoja vzorná mladšia sestra ti povie, že prespala u kamaráta," netreba ho nazývať nijak zvláštne.
„Allison, veľmi ma teší vidieť, ako si užívaš a zoznamuješ sa s ľudmi, ale tu v Miami je to trochu odlišné od Anglicka."
„Naznačuješ mi tým, že vo väčšom meste s viac ľudmi sa už o seba nedokážem postarať a skončím v noci v nejakom tetovacom salóne a nechám si vytetovať blesk na moje intímne partie?" Neznášala som, keď už aj Nick sa hral na rodiča a snažil sa presvedčiť má na život svätca alebo takého niečoho. Zvyšok cesty prebehol potichu a ja som si len podupkávala do rytmu rockových kapiel, ktoré môj starší brat tak obľubuje.
„Len si na seba dávaj pozor a nenechaj sa zmeniť Li" oznámil mi keď som vystupovala z auta.
„Nemusíš sa o mňa báť."
„Pokiaľ ťa vidím komunikovať s Mattom, starosti sú na mieste," povedal Nick nepríjemným tónom a ja som skoro vypadla z auta.
„Začína mi hodina takže odtiaľto odchádzam a nebudem sa ti ani snažiť opísať ako veľmi mi tvoj drahý kamarát píli nervy," vyslovila som veľmi rázne a čo najrýchlejšie som odbehla od tejto konverzácie smerom k bráne školy. Nick mi deň pokazil už ráno, no keď som došla k mojej skrinke, celkom ma to prešlo. Tvoje číslo zoženiem tak ľahko, ako som našiel tvoju skrinku. Strhla som papierik z dvierok a malú kvetinku pravdepodobne odtrhnutú zo školskej záhrady, ktorá za ním bola zastrčená som chytila do rúk. Keď som s úsmevom myslela na Patricka a na to, ako sa teraz pýta mojich potenciálnych kamarátok na telefónne číslo, zabuchli sa dvere mojej skrinky. Bella bola celá rozžiarená a jej úsmev mi pripomínal jej dokonalého brata.
„Preháňa to," smiala sa s pohľadom upretým na predmety v mojich rukách, „ale je to veľmi zlatý chlapec, nezlom mu srdce." Zostala som trošku zaskočená pretože som po prvé neplánovala hneď rozprávať o vzťahu, veď ho ani nepoznám a po druhé, akosi ma zamrzelo, že si Bella myslí, že som človek, ktorý by niekomu zlomil srdce.
„To rozhodne nemám v pláne," odpovedala som napokon a vybrala som sa k mojej triede.
„Ak to Chloe a samozrejme tebe nebude prekážať, sadni si ku mne." Je možné, že si to len namýšľam, ale tón, ktorým Bella povedala Chloine meno mal od priateľského veľmi, veľmi ďaleko. Rozhodla som sa to ignorovať a súhlasila som s tým, že si sadnem k Belle.

********************

Po škole som bola dohodnutá s Becky, že mi pôjde ukázať najbližšie obchodné centrum, že moje oblečenie nieje vraj dosť "miamské". No tieto plány mi celkom rýchlo prerušil vysoký, vysmiaty chlapec s platinovými blond vlasmi opierajúci sa o auto, ktorý so mnou držal neprerušovaný očný kontakt.
„Nechcela by si....hmm....ísť napríklad na pizzu alebo tak? Obed v školskej jedálni by si si mohla nechať ujsť," vravel Patrick s červenajúcimi sa lícami.
„No vieš, ja-"
„Tak fajn, uvidíme sa zajtra," prerušila ma zrazu Beck, pričom som jej venovala veľmi zmätený výraz.
„Ty ma zabiješ, si tu týždeň a ideš na rande s Patrickom Collinsom! A to ani nebudem hovoriť o Mattovi..." vysvetlí mi Becky.
„Nemáme rande!"
„Už máte, pa!" daruje mi ešte bozk na líce a odíde odo mňa preč.
„Tak teda pizzu hmmm," rozhodnem sa ísť za Patrickom.
„Tu za rohom je jedna super pizzeria so skromnou živou muzikou." Stále vyzerá veľmi sebavedomo a uvoľnene no zároveň v ňom vidím neistotu, aj keď nasadáme do jeho lesklého auta, ktoré vyzerá ako vystrihnuté z časopisu Forbes.
„Takže ty si z Európy hmm?" hneď ako zabuchne dvere auta a naštartuje motor začne príjemnú konverzáciu.
„Áno, z Anglicka. Je to úplne iný svet ako Miami."
„Tomu teda verím, bol tam pokoj, nie? Voľakedy som sníval o tom, že sa raz presťahujem do Európy, najmä do Írska. Život sa tam zdá pomalší, taký reálny, nie ako z amerických filmov. Rodiny sediace večer spolu pri krbe, menšie školy, menšie budovy." Jeho predstava o celej Európe ma veľmi pobavila.
„Tak ako Amerika nieje celkom zobrazená vo filmoch, Európa nieje to čo vidíš na pohľadniciach. Život je tam rovnako rušný ako tu, len možno trochu menej gýčový, alebo len gýčový v inom smere," asi som mu tým trochu skazila predstavy ale nestrácal úsmev z tváre, takže som bola pokojná. Cesta do pizzerie trvala asi 15 minút. Kapela, ktorá tam hrala, tam bola viac menej len pre nás a jeden postarší párik, ktorý sedel v rohu a pil milkshaky. Bol to malý, dosť skromný podnik na Miami, no malo to svoje kúzlo.
„Odkiaľ poznáš toto miesto?" musela som sa spýtať pri prezeraní jedálneho lístka.
„Chodieval som sem s mojím otcom, keď mama zomrela." Zase som povedala niečo, čo som nemala. Citlivé miesto. No netváril sa, že by ho to vyviedlo z miery, tento človek sa stále usmieval.
„Nemyslím si, že by si teraz chcel odo mňa počuť prepáč," začala som opatrne a on súhlasne prikývol, „budem rada, ak na toto niekedy dôjde téma, no myslím, že dnes to necháme radšej pozitívne."
„Čítaš mi myšlienky," daruje mi další úsmev a oči mu žiaria. Celé poobedie sme presedeli v pizzerii, no potom už prišiel čas ísť domov, no ja som si spomenula, že som si v škole nechala kľúče. Odviezol ma späť do školy a po bozku na líce sme sa rozlúčili. Tesne pred tým, ako som vošla do školy ma známa pevná ruka začala niekam ťahať. Kým som sa stihla spamätať, čo sa deje, zastali sme s Mattom v budove školy a on sa mi pozeral priamo do očí. Jeho zrak sa mi vysmieval a ja som mala chuť vidieť odtlačok svojej ruky na jeho líci.
„Patrick Collins hm?" spýtal sa tesne pri mojej tvári s typickým úškrnom, z ktorého mi bolo na vracanie.
„Špehuješ hm?" poviem najnepríjemnejšie ako viem a snažím sa od neho odísť.
„Millerová, s tebou bude ešte sranda."
„To sa o tebe povedať nedá." Vyberiem si veci zo skrinky a odídem domov.

Neviem čo mám k tomu povedať ale bojím sa že tento príbeh nebudem môcť dopísať lebo už mi viac-menej nedochádza kvôli čomu som ho začala pisat. Budem rada ak by ste má presvedčili nech pokračujem, dúfam že tu niekoho baví a ďakujem za viac ako 300 zhliadnutí.