That night

3. Kapitola

Zobudila som sa zvonenie mobilu. Neznáme číslo. Zdvihla som a ozval sa známy hlas.
„Ahoj, tu je Chloe za hodinku sme u teba"
„Uuhm, fajn, potom zazvoň" snažila som sa znieť nerozospato, ale myslím, že to nezabralo. Zkontrolovala som čas a ukazovalo mi 7 hodín večer. Pomaly som sa dostala na nohy a začala som sa hrabať v skrini. Moja prvá párty na Miami. Ľudia, ktorých nepoznám a ktorý nepoznajú mňa. Prvý dojem. Všetko to spraví moja dnešná voľba oblečenia. Vážne som nevedela čo na seba a tak som vytiahla Sophie z jej izby a spýtala som sa na jej názor. Keď už nič, aspoň sa vážne dobre oblieka. Vybrala mi zo skrine do pól pása úzke šaty so širokou sukňou v kráľovskej modrej a jedny úzke biele s tenkými zlatými pásikmi, ktoré mi ledva zakryli zadok. S tým som zas nabehla do izby Nickovi a on 100-percentne odsúhlasil tie biele. Keď som bola oblečená, odišla som do kúpeľne, kde som si spravila jemný makeup a učesala si vlasy. Zišla som dole schodmi a z chladničky som si ešte vybrala jogurt, ktorý som do 10 minút mala zjedený. Do malého čierneho ruksaku som hodila kľúče, mobil, peňaženku, sadla som si na gauč, pustila telku a čakala som. Asi za 15 minút niekto zazvonil. Otvorila som a zubato sa na mňa usmievala Chloe.
„Čau, makaj, Becky sedí v aute."
„Idem, idem" hovorila som, pričom som si obliekala koženú bundu. Schmatla som ruksak, obula si svoje obľúbené čierne concersky a zavrela za sebou dvere. Chloe si sadla na miesto spolujazdca a ja do zadu. Cestou sme mali pustenú hudbu a rozprávali sme sa. Becky mi je veľmi podobná a zistila som, že má priateľa. Volá sa Jason a chodí o ročník vyššie. Zaparkovali sme pred obrovským domom. Keď sme vošli dnu, omámila ma vôňa alkoholu a hlasná hudba. Prešli sme rovno k pultíku s pitím. Chloe s Becky si naliali vodku a čakali, že si s nimi pripijem. Ja som neváhala, štrngli sme si a už som v sebe mala pól deci. A potom ďalšie. A ďalšie. Potom som pribehla medzi kopu ľudí a začala tancovať. Striedalo sa pri mne viac ľudí, pár mien som si zapamätala a pár vôbec. Keď už som nevládala, zbadala som Chloe na gauči a prisadla som si k nej. Vedľa sa už Becky olizovala s Jasonom a na druhej strane sedačky si to dvaja už už išli rozdať.
„Chceš ešte pitie?" Spýtala som sa Chloe.
„Jasné, prines" odpovedala.
Prišla som k stolíku, nabrala dva poháre a vybrala sa za Chloe. Cestou do mňa však niekto vrazil a všetko sa na dotyčného vylialo.
„Heeej! Nevieš sa pozerať pod nohy?!" naštvane kričal mne známy hlas. „Haló?! Nechceš sa náhodou ospravedlniť??" Pokračoval Matt. MATT! Musím mať na neho také šťastie?! Zdvihla som hlavu a zapozerala som sa do jeho očí. Niečo ma od nich nevedelo odtrhnúť, ale on ma prerušil.
„Takže zase ty." Oznámil pokojným ale chladným hlasom a nechutne sa uškrnul.
„Ak sa týmto snažíš na mňa zapôsobiť, tak ti to moc nevychádza. " stále sa hnusne usmieval.
„Ak by som chcela na teba zapôsobiť, stačilo by dať si ešte tak o 5 cm kratšie šaty. A určite by som na teba nemíňala drahocenný alkohol" povedala som s úsmevom a chystala sa znovu prísť k pultíku s pitím. No zrazu ma chytil sa lakeť a na mieste ma stočil k sebe.
„Tieto šaty by na to stačili." Držal ma nalepenú na sebe a nestrácal úškrn.
„Lenže ty by si sa musel viac snažiť" oznámila som mu a vytrhla sa z jeho svalnatých rúk. Zo stolíka som stihla zobrať len napoli vypití flašku tequily a prišla som s ňou za Chloe, ktorá na mňa čakala so zvedavým pohľadom.
„Nič Nehovor" povedala som skôr ako sa stihla niečo opýtať a podala som jej fľašku. Odpila si ale aj tak začala vyzvedať.
„Musíš mi povedať čo máš s Mattom pretože toto sa nevidí len tak!"
„Ale vidí, niesom tu dlho, ale dobre viem, že to iste robí každej."
„To sa mýliš, skúša to len na tie pekné a po druhé, on ťa vážne chce!"
„Chce ma preto, lebo ho odmietam!"
„Tak fajn," zdvihla ruky v obrannom geste „ale on to tak ľahko nevzdá" so smiechom Chloe konečne ukončila túto konverzáciu a odtiahla ma tancovať.
Tancovali sme asi hodinu, pili sme, tancovali, pili, tancovali, pili, potackávali sa po parkete a potom si už nič viac nepamätám.
Slnko mi začalo vypaľovať oči a ja som sa zobudila. Zažmúrenými očami som sa začala rozhliadať okolo seba, ale hneď ako som zdvihla hlavu, musela som si zas ľahnúť. Očami som prebehla po izbe a zistila som, že netuším kde som. Snažila som sa okolo seba nahmatať mobil, ale márne. Nevedela som, čo mám robiť, v hlave mi trieštilo, nevedela som koho mám v dome očakávať. Musela som ale niečo urobiť, tak som so zaťatými zubami a pravdepodobne výzorom za všetky drobné postavila z postele. Hneď som sa pridržala steny a snažila sa nespadnúť. Pomaly som sa presúvala von z izby, keď v tom ma niekto chytil za ruku a opatrne položil na posteľ.
„Hej, hej, heeeej, kľud, ľahni si a nikam sa neponáhľaj, nekúšem."
„Ja...ty...kde..." snažila som sa vysloviť súvislú vetu, čo mi moc nešlo.
„Fajn, tak čo z noci si pamätáš posledné?" hovoril s úsmevom neznámy chalan a sedel vedľa mňa na posteli. Mal rozcuchané blond vlasy, gaštanovo hnedé oči, krásny úsmev a nemal na sebe tričko, takže bolo vidieť aj jeho dokonale vypracované telo. Neviem čo sa včera stalo, ale musím sa za svoj výber neviem koho pochváliť.
„SPALI SME SPOLU?!" vyprchlo mi z úst aj keď som to nemala v pláne.
„Chcela by si?" Zasmial sa.
„Pravdupovediac fakt nie" zasmiala som sa aj ja.
„Nespali" znovu vyceril tie krasne zuby.
„No takže posledné," zvraštila som čelo a snažila sa spomenúť si „posledné viem, že sme s Chloe veľa pili a tancovali sme a tak sa to opakovalo. Potom neviem už nič" zahanbene som pozerala na zem.
„Tak," akože dramaticky spustil monológ „tancovala si tam a mne si okamžite padla do oka. Chvíľu som s tebou tancoval ale ani si si to veľmi nevšimla. Stále si odbiehala k pultíku s alkoholom a keď si už bola o niečo viac ako v náladičke, začali sa na teba lepiť rôzny chalani. Nečudujem sa im, lebo sám neviem prečo som to nevyužil, ale akosi som na tebe videl, že toto by si za triezva hneď zrušila. No a keď ťa jeden z nich začal chytať za zadok, čo už sa ti veľmi nepáčilo ale on si nedal povedať, pribehol som tam a trochu mu upravil fasádu. Hneď sa zdekoval a ja som ťa zobral ku sedačke. Keď som si sadol, sadla si si na mňa a chcela si mi poriadne preskúmať ústnu dutinu, no ja som to TAKTO rozhodne nechcel, tak som ťa zo seba zosadil a snažil sa ťa udržať na mieste. Párty sa začala rozpúšťať a tá tvoja blond kamoska odišla s nejakým motorkárom v koženke. Nechcel som ťa tam nechať samu, lebo by si sa nastopro s niekým vyspala, tak som ťa doviedol do svojho auta. Keďže netuším, kde bývaš, odviezol som ťa k sebe, uložil do postele a ja som si ľahol na gauč."
„Počkaj, počkaj! Chceš mi povedať, že si bol celý večer na párty a nedal si si ani deci vodky alebo sa to radšej nemám pýtať?!"
„Na párty väčšinou nepijem, potom si aspoň pamätám veci, ktorými sa dobre vydiera" znovu sa zasmial.
„Panebože je na tebe nejaká chyba?!" vykĺzlo mi z úst, ktoré som si hneď potom zakryla rukov a dúfala, že som to naozaj nevyslovila nahlas. Zasmial sa. Zase. Zase tak pekne, nevinne a úprimne. Vážne na ňom neni chyba.
„Zjem veľmi veľa čokolády" povedal napokon.
„Tak na tom sme rovnako" pre zmenu som sa zasmiala ja.
Potom som si uvedomila, že stále sedí vedľa mňa bez trička a horšie, že aj ja.
„Uhm, prepáč..." povedala som a pritiahla si perinu bližšie k sebe.
„Nie ty mi prepáč," odklonil odo mňa hlavu ako pravý gentleman a podal mi zo zeme oblečenie „keď sa oblečieš, prídi dolu."
„Uhm" na nič viac som sa v ďalšom pohľade na jeho brucho nezmohla.
Keď som si obliekla šaty zo včera, ktoré mi prišli ešte kratšie, zobrala som ruksak z rohu izby, v ktorom som našla všetky svoje veci, vyšla som z izby a potom dole po schodoch.
„DOBREEEE RAAAANOOO!!" naschvál silno zakričalo ryšavé dievča spoza stola, na čo som sa hneď chytila za hlavu a ona sa zasmiala.
„Prepáč, ale toto som musela" zase sa zasmiala. V tomto dome sa smejú akosi často.
„Alli toto je moja sestra a zároveň tvoja spolužiačka Bella, Bella toto je Allison" zoznámil nás chalan asi bez mena.
„Ja ale ešte stále neviem ako sa voláš ty" musela som sa spýtať.
„Oh, áno, ja som Patrick."
„Dáš si palacinky?" Spýtala sa Bella. MNAM!
„Strašne rada, ale mala by som naozaj ísť domov" ospravedlnila som sa.
„Dobre tak sa dúfam vidíme v škole" pozdravila ma Bella.
„Aj ja dúfam, že sa uvidíme" s tým najsladším úsmevom aký som kedy videla, povedal Patrick.
„Možno hej" akože strašne záhadne som povedala, obliekla som si koženku, obula sa a vyšla som von.
Našťastie som vedela presne kde sa nachádzam, bývali sme len o dve ulice ďalej, tak som doma bola o 5 minút. Keď som prišla, rodičia s Nickom sa na mne len zasmiali, Sophie ma stihla odfotiť a mne bolo jasné, že im je jasné, že dnes škola nepripadá v úvahu. Zavrela som sa v izbe a veľmi nečakane som znovu zaspala. V poslednej dobe spím celkom často.

Ani sa nebudem viadrovat k tomu, kedy som kapitolu pridala. Aj tak dúfam, že sa nájde aspoň jeden človek, čo si ju prečíta a čo sa mu bude páčiť. Dakujem za 100 reads, veľmi si to vážim! Btw toto je zatial najdlhšia kapitola - 1645 slov.