8. New frienship

236 26 1
                                    

„Smiem ďalej?" Spýtal sa a nesmelo sa na mňa pozrel.

„Ja už pôjdem." Povedal Jin a postavil sa. Pri odchode nezabudol zavrieť dvere.

„Ja... Chcel by som..." „Sadni si." Prerušila som ho a ukázala na posteľ vedľa seba. Poslušne prišiel ku mne a nesmelo si sadol. Nastalo trápne ticho.

„Ja..." „Ja..." Povedali sme naraz.

„Ty začni." Nechala som ho prehovoriť prvého.

„Ja... Chcel by som sa ti ospravedlniť za to čo sa stalo v štúdiu. Ja... Neviem čo to do mňa vošlo... Pri tréningu sa mi to ešte nestalo..." Oči sa mu zaplnili slzami, ktoré mu začali pomaly stekať po lícach.

Chytila som mu líca do rúk a otočila tvár tak, aby sa pozeral na mňa. Palcom som mu zotrela slzy. Potiahol nosom a pozrel sa mi do očí.

„Všetko je v poriadku. Nič vážne sa nestalo. Len ma to trochu prekvapilo. Ty za to nemôžeš, takže už neplač, dobre?" Povedala som, zatiaľ čo som sa mu neprestávala pozerať do očí.

„Um." Prikývol.

„Nič som nepočul." Stlačila som mu líca k sebe.

„Dobue, užš nebudem puakať." Zašušlal a usmial sa.

„Usmievaj sa častejšie. Viacej ti to pristane ako plač." Usmiala som sa a pustila mu tvár. Začervenal sa.

„Ale i tak sa ti chcem nejako ospravedlniť..." Povedal s odutými lícami. Musela som sa zasmiať. Vyzeral tak roztomilo.

„Keď tak veľmi chceš, tak mi môžeš doniesť pohár vod..." Nestihla som to ani dopovedať a už ho nebolo. Vybehol z izby rýchlejšie ako blesk na oblohe.

Vstala som z postele a išla si opláchnuť tvár do kúpeľne. Práve keď som z nej vychádzala, stretla som sa s Jiminom. V ruke držal pohár, ktorý mi podal. Ako náhle som si ho od neho zobrala, už zase ho nebolo. Ten chalan by snáď predbehol aj vlak.

Tiež som sa pobrala von z izby, i keď oveľa pomalšie ako on. Vošla som do obývačky, kde už všetci sedeli na gauči. Mladší hrali hry a starší sa rozprávali alebo pozerali do mobilov. Nikto si ma nevšimol a tak som prešla do kuchyne. Bol už skoro večer a tak som sa rozhodla niečo rýchle uvariť.

Ako som ukladala taniere na stôl, začali si jeden po druhom sadať za stôl. Položila som aj posledný tanier a popriala im dobrú chuť. Potom som sa vrátila do kuchyne trochu popratať.

Vo chvíli keď som sa chystala pustiť vodu, niekto ma zastavil. Udivene som sa pozrela na Jina, ktorý mi držal ruku. Začal ma ťahať do jedálne a po ceste zobral môj tanier do voľnej ruky. Posadil ma na voľné miesto a tanier položil predo mňa. Potom si sadol na svoje miesto.

„Dobrú chuť." Povedali všetci naraz a pustili sa do jedla. Ešte chvíľu som len tak na nich pozerala ale potom som začala jesť aj ja.

Až pri upratovaní mi Jin vysvetlil, že je u nich zvykom, keď pri večeri jedia všetci spolu.

Jimin si zaumienil, že mi pomôže s riadom. Nechala som ho, lebo som vedela, že by som mu to i tak nevyhovorila. Po skončení a odložení všetkých riadov sme spolu vošli do obývačky, kde – ako inak – už nikto nebol.

Nebola som ešte unavená a tak som Jiminovi navrhla, či si so mnou nechce pozrieť film. Súhlasil a tak sme si zapli nejakú drámu.

Zapozerala som sa do filmu. Že Jimin zaspal som si všimla až keď mu hlava spadla na moje rameno. Do konca filmu som sa neopovážila pohnúť aby som ho náhodou nezobudila.

Keď už išli titulky, a ja som rozmýšľala ako ho odniesť tak aby sa nezobudil, pristála mi na ramene niečia ruka. Preľaknuto som sa otočila tým smerom.

Prižmúrila som oči aby som v tej tme lepšie videla. Ako prvé som si všimla plné pery, ktoré boli len niekoľko milimetrov od mojej tváre.

„Dobre že si tu Joonie. Aspoň mi ho pomôžeš odniesť do izby. " Povedala som rýchlo a otočila hlavu smerom na spiaceho Jimina.

Joon ma s povzdychom obišiel a zobral Jimina opatrne do náručia. Na schodoch sa ešte otočil a povedal: „Počkaj ma tu. Potrebujem s tebou niečo prebrať."

V tú chvíľu som už bola skoro pri svojej izbe a tak som sa vrátila do obývačky a sadla si na gauč.

Asi o päť minút sa Joon vrátil do obývačky a s hlasným povzdychom si sadol vedľa mňa. Otočil sa na mňa a s vážnym výrazom sa mi zadíval do očí. V tú chvíľu som sa začala trošku báť, o čom presne sa chce rozprávať. Len dúfam, že nezistil moje "malé" tajomstvo. Na sucho som prehltla a čakala, čo sa bude diať.

Let' s dream togetherTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang