Cesta za slávou

8.

Zazvoním jej rodičom na zvonček a oni vybehnú von. Vraj sa Elizabet zamkla v izbe a neodpovedá im. Ja som im ukázal na to okno. Hneď som vykoktal

Greg - Elizabet choď dnu
Elis - Nie
Greg - Prosím bojím sa o teba
Elis - Vážne?
Greg - Elizabech choď dnu a odomkni
Elis - Dobre Gregorio
Greg - Zostanem tu, kým pri tebe nebudú rodičia dobre?
Elis - Už sú tu (Ukáže sa jej mamina)
Greg - Idem k tebe

Vyšiel som do jej izby a sadol som si k nej. Všetko som jej vyhovoril. Jej rodičia boli nadšený, že som pri nej zostal. Mala aspoň nad sebou dohlad, ktorý ju pozná. Mala niekoho, kto ju isto vo všetkom a vždy podrží.

Teraz som sa o ňu bál ešte viac. Hneď ráno sme sa stretli na ploche. Cvičili sme celé doobedie a potom sme si išli sadnúť na milkshake. Tam som sa jej opýtal

Greg - Si v poriadku?
Elis - Som prečo?
Greg - Neviem. Stále nechápem tomu tvojmu včerajšiemu výstupu
Elis - Tomu nechápem ani ja. Úplne ma ovládol smútok (Začne sa triasť)
Greg - Elizabet je ti niečo?
Elis - Zvládnem to
Greg - Nemám ti zavolať pomoc?
Elis - Nie. Som v poriadku
Greg - Celá sa trasieš
Elis - To je v poriadku. Prejde to
Greg - Dobre. Verím ti
Elis - Ďakujem

Elizabet
Vôbec som nevedela, čo sa so mnou deje. Akoby som sa každú minútu rútila viac a viac. Potrebujem pevnú oporu. Potrebujem môjho Petra. Gregoriovi ale nič nepoviem a pokračujeme v tréningu. Cez tréning som znovu spadla. Totálne som sa rozpľaštila a Gregorio za mnou hned prišiel

Greg - Si v poriadku?
Elis - (Plače)
Greg - Elizabet?
Elis - S...som OK (Stále plače)
Greg - Čo je s tebou?
Elis - Neviem.
Greg - Prečo plačeš?
Elis - Neviem, čo ďalej
Greg - Ako to myslíš?
Elis - Jednoducho povedané, potrebujem pri sebe môjho kamaráta Petra
Greg - Elizabet skús sa na chvíľu sústrediť na náš tréning. Potom ťa niekde zoberiem
Elis - Dobre (Utiera si slzy)

Korčuľovanie mi pomáha odbúravať stres a prijímať život taký, aký je. S Gregoriom sme teda trénovali ďalej a dávali sme si nové prvky a skoky. Po nekonečnom a únavnom tréningu som sa konečne vyzula z korčulí. Gregorio sa na mňa divne usmial a spýtal sa ma, tým jeho skvelým hlasom

Greg - Pripravená na výlet?
Elis - Asi hej
Greg - Tak poď do auta
Elis - D...dobre
Greg - Čo je?
Elis - Nič, len mám trochu strach
Greg - Z čoho?
Elis - Z teba
Greg - A to už prečo?
Elis - Lebo ťa nepoznám
Greg - Čo tým chceš povedať?
Elis - Že asi nikam nejdem. Radšej pôjdem sama domov
Greg - Neveríš mi?
Elis - Nie! (Rozplače sa)

Proste som mu prestala veriť. Pôsobil na mňa zmätene a bezducho. Určite niečo plánuje. A ja mám byť obeť. Od včerajšieho dňa je strašne divný a iný. Nedokážem mu už veriť. Bojím sa ho!

Gregorio
Prečo mi Elizabet neverí? Urobil som niečo zlé? Nie je za tým niekto iný? Čo sa s Elizabet deje? Ako jej mám dokázať, že jej nechcem ublížiť? Ako si získať naspäť jej dôveru? Čo ak si myslí, že som sa vtedy zamýšľal nad niekym iným? Tieto otázky a mnoho ďalších mi blúdilo hlavou. Nemohol som uveriť tomu, čo sa v poslednej dobe deje. Prečo sa to všetko muselo stať práve mne? Musím si získať dôveru Elizabet späť. Inak tú súťaž nedokážeme zvládnuť. Musím vymyslieť nejaký plán. No musím byť aj opatrný. Elizabet odišla domov a ja som išiel tiež. Doma som nad všetkým rozmýšľal a rozhodol som sa napísať Elizabet vysvetlenie. Už som to chcel odoslať, no nakoniec som to zrušil. Nechám jej ešte chvíľku času. Má toho v poslednej dobe naozaj veľa. Bojím sa o ňu.

Na druhý deň sme znovu trénovali. Sám som si uvedomoval, že to nie je ono. Náš súlad, naša harmónia, naša zanietenosť sa vyparila niekde do diaľky. Všetko nám išla čoraz ťažšie a nebolo to ono. Všetky pohyby boli strohé a neisté. Čoraz viac som si uvedomoval, že ak to takto pôjde aj naďalej, nemáme v súťaži šancu. Snažil som sa to Elizabet naznačiť, no ona ma odmietala. Chovala sa tak chladne a neprístupne. Nebola to ona. Postupne som prestal dúfať, že máme nádej. Potom za mnou ale prišla Elizabet. S neistohou v hlase povedala

Elis - Neviem, čo sa ti deje Gregorio, ale musí to okamžite skončiť
Greg - To tebe sa niečo stalo. Neveríš mi!
Elis - Proste mi prídeš iný. Preto ti neverím
Greg - Ja som si tiež všimol, že si sa zmenila
Elis - Čo sa to s nami deje? A prečo?
Gregorio - Musíme sa začať znovu dôverovať, lebo len tak tú súťaž zvládneme
Elis - Ale ja... môžem to skúsiť
Greg - Poď, ideme trénovať

Ahojte. Chcela by som vám poďakovať. Hlavne mojim verním čitateľom lucaska luna_325 a Mininabiz.