NERD

7. kapitola- Nepiatelia

Spomínal som už, kto je môj úhlavný nepriateľ? Ak ste si prečítali pohlavný, tak si to prečítajte znova. Nechceme predsa niesť následky prípadnej dyslexie, ktorá mnohým strpčuje spoločenský život. 

Poznám sa s jedným človekom, ktorý trpí touto poruchou a nemá to ktovieako jednoduché. Neškodné meno Denis, čo je meno hlavnej postavy knihy, ktorú som s ním čítal si vždy prečítal inak... no, chápeme sa. Ak ste si mysleli, že to bol trapas, ešte ste nepočuli, čo Denis robil. Mladý Denis fúkal , tak znela veta napísaná v knihe Denisove trampoty. Predtým, ako začnete robiť urýchlené záveri, Denis je desaťročné nemehlo, ktorého nájdu pripitého pred policajnou stanicou, ako nastupuje do auta. Policajti však nevedia, že ho nadrogoval najhorší gang z Bronxu, a tak chudák musí podísť dychovej skúške a bla bla bla. Predstavte si, aká to bola "záživná kniha" a poďme ďalej. 

Možno vás zaujíma, kto trpí dyslexiou a kto je môj úhlavný nepriateľ. Ryan. Síce nie je môj úhlavný nepriateľ, ale má dyslexiu. A teraz ste určite celí v napätí, kto je môj nepriateľ. Existuje väčší nepriateľ ako Tobias? Nie. Ak odpočítam istú obyvateľku Mníchova, ktorá už definitívne neexistuje v mojom živote. Nikdy nepremýšľam, čo za prapodivné stvorenie to je. Naozaj. Neklamem. Ja neviem klamať, takže ak by som klamal, určite by ste na to prišli. Takže vám rovno hovorím, od jej neočakávaného presťahovania do Mníchova, ku ktorému keď nastalo, skočil som až po plafón, som na ňu ani nepomyslel. A ani teraz na ňu nemyslím, aj keď mám pocit že obsah môjho žalúdka skončí na žehliacej doske, tak zle vyzerá.

Ou. Áno, napovedal som vám, aj keď nie tak úplne. Mojím úhlavným nepriateľom nie je ani Ryan -ale to už viete- a ani žehliaca doska. Kto je teda ten nepriateľ? Alebo čo? Správne, máte jeden bezvýznamný bod, ak ste odpovedali žehlička. 

Ďalšia otázka, za ktorú by ste mohli dostať ďalší bezvýznamný bod je: Prečo žehlička? Aj keby veľmi verím vo vaše schopnosti (ale to si vyhoďte z hlavy, verím len sám sebe), pochybujem, že by ste niekedy prišli na to, prečo sa nepriatelím so žehličkami. A navyše, ten bod je bezvýznamný, takže to ani nemusíme riešiť. Ale keby sme počítali na body, vyhral by som. Nie preto, že som otázku položil ja, to iste nie, ale kvôli tomu, že ja vždy vyhrávam. Teda ak odpočítame všetky športové súťaže, stávky, kartové hry nezaložené na logickom uvažovaní (patrí tam nevýlučne poker)... No dobre, v skutočnosti vyhrávam len vedomostné súťaže a šachové turnaje. To však nevylučuje možnosť, že by som tentokrát vyhral. 

Opäť áno, vyhýbam sa odpovedi, prečo nemám rád žehličky. Ale môžem sa pochváliť, že sa jej vyhýbam úspešne, čo sa mi nestáva často. Väčšinou sa vyhýbať odpovediam nemusím, lebo mám odpoveď na všetko. Avšak táto skutočnosť mi veľmi na vašej viere vo mňa nepridá.

Stalo sa to v jeden upršaný deň. Ak ste si mysleli, že to nejak súviselo s dedkom a nedajbože kravou Emíliou, strhávam vám jeden bezvýznamný bod, ktorý ste si mohli získať tým, že ste uhádli, že ide o žehličku. Bol to upršaný deň v minulom roku, na ktorom mi veľmi záležalo. Bol to totiž deň, cez ktorý som aj s ostatnými študentmi našej školy zúčastnil zaujímavej exkurzie. 

Navštívili sme historické múzeum a všetci sme sa naučili veľa nového. Presne tak, keď vravím všetci, myslím samého seba. Ostatní tam šli, lebo ich zaujímala cesta autobusom. Niežeby sa pozerali von oknom na upršanú krajinu, to nie, skôr ich zaujímali ich trápne vtipy a stupídne hry ako fľaša a podobne. Fľaša a podobne znamená klasická fľaša a všetky ostatné druhy fliaš. Samozrejme, nehrali sa ju s fľašou, ale Tobiasovým vreckovým nožíkom, ktorým sa mi často vyhrážal, že ak neprestanem mlieť o 'faktoch, ktoré nikoho netrápia', tak ma podreže.

Zaujíma vás, čo sa stalo v múzeu? Tak v tom prípade pozorne čítajte. 

Sprievodca Johny Michaels -ktorého poznám osobne z rôznych prehliadok múzea- nám rozprával o pôvode žehličky. Táto bola uhoľná a jej história bola skutočne zaujímavá. Liatinová žehlička na uhlie vážila až neuveriteľných osem kilogramov, kvôli čomu vymenili materiál za mosadz. 

S údivom som žehličku zodvihol a -Spomínal som už, že mam menšie svaly ako niektoré dievčatá?- žehlička mi z rúk spadla rovno na nohu tohtoročnej tretiačky Anetty. Anetta pišťavo zvrieskla, až pripomínala suchozemské korytnačky pri párení a podlomili sa jej nohy. Ani sa jej nečudujem, veď je spadlo osem kíl na nohu, ktorú mala uviaznutú v odpornej lodičke s veľkým podpätkom. Nemyslím si, že ju však bolela noha, skôr si uvedomila, čo za vec si obula na exkurziu a kvôli tomu si zapišťala. To viem preto, lebo to dievčatá robia. Jednoducho kričia pre nič za nič. Ale to je v poriadku, lebo ich to vždy prejde. Keď učitelia usúdili, že je potrebný prevoz do nemocnice, Anetta sa mi vyhrážala, že mi to spočíta. Upokojovalo ma jedine to, že sa nevyhrážala s nožom v rukách. To by však neostalo len pri vyhrážaní. Postupne by ma rozrezala, ale opatrne, nech umieram pomaly a bolestivo. A zabila by ma na niekoľko spôsobov. K tým predstavám sa však už nechcem vracať. Anetta je ďalší nepriateľ, spolu s Tobiasom, nemenovaným dievčaťom z Mníchova, na ktoré nikdy nemyslím a žehličkami. Mal by som si spísať zoznam nepriateľov a priateľov. Nikdy sa však neviem rozhodnúť, či zoznam spísať abecedne, chronologicky, alebo systematicky. Nakoniec však vždy výhra chronologický spôsob spracovania, čo je od najdávnejších nepriateľov až po aktuálnych.

Nepriatelia: 

Tobias                                                                                                       Nemenované dievča z Mníchova                                                 Anetta                                                                                           Osemkilová liatinová žehlička                                                     Žehličky všeobecne

Priatelia:

Sholty                                                                                                       Ryan?

Samozrejme, nepriateľov by sa našlo určite oveľa viac, avšak nimi vás ešte zaťažovať netreba. A vlastne... Na papier som rýchlo načarbal slovo rodičia. Pod stĺpec nepriatelia, ak by ste to zle pochopili. Nieže by som chcel, aby ma neznášali, to sa však ovládať nedá. 

To sme však išli veľmi od témy. Dôvod, kvôli ktorému som začal spomínať žehličky bol, že som stál nad žehliacou doskou a bezútešne sa snažil zapnúť žehličku. Od hnevu som celý návod na zapínanie žehličky hodil o zem, čím som zistil, že mám slabé sebaovládanie. Najprv mobil, potom návod na zapínanie žehličky... Keby bol papier rozbiteľný, už by bol rozhodený všade po zemi. V tom prípade by som vzal metlu, následne by som ju tiež hodil o zem, ktorá keď by bola z ďalšej rozbiteľnej látky, opäť by skončila roztrúsená po zemi. Asi by som šiel do Tesca, kúpil ďalšiu metlu, tentokrát nerozbiteľnú, vrátil by som sa, urobil poriadok a zdrvujúco zistil, že nestíham školu. Vtom by ma však prišiel vyzdvihnúť Ryan, rovnako ako deň predtým a deň  by bol v tom momente zažehnaný.

Počkať, Ryan!