NERD

6. kapitola- Záchranárska sviňa

Na ďalší deň som si trochu privstal, -vstal som o dve hodiny skôr ako zvyčajne, teda o tretej- aby som stihol preštudovať aj tie učebnice, do ktorých som dovtedy nestihol ani len nakuknúť. 

S rodičmi to bolo komplikované. Zistil som, že som mame kvôli mojej nevinnej skúške dlžil euro do pokladničky. Naša celodenná konverzácia pozostávala z diskusie o jednoeurodopokladničkypravidle. Otec so mnou ani neprehovoril, lebo si odmietal pripustiť, že by vychoval tak nevychovaného syna, akým som bol ja v onen osudný moment. Názov Shakespeareovho diela Veľa kriku pre nič by ten deň celkom vystihol. Shakespeara kvitujem, ten vedel, o čom je život. Presne ako ja, inteligentný, empatický... samé dobré vlastnosti. Mama vždy hovorievala, že ja nie som zrovna ten typ človeka, ktorý by sa dokázal vžiť do pocitov druhých, avšak ja som s ňou nikdy nesúhlasil. 

Keď mi dedko rozprával príbeh o pôrode kravy Emílie, mal som bolesti brucha ako ona. Všetkým som narozprával, že mám predpôrodné bolesti. Dedko mi vysvetľoval, že to boli žalúdočné problémy, ktoré si môj organizmus vyvolal kvôli tragickej predstave pôrodu kravy. Na okamih som tomu uveril, avšak o opaku ma presvedčila moja neočakávaná chuť na uhorky. Vtedy mi už nijak nedokázal vyvrátiť to, že som bol skutočne tehotný. Mal som trochu obavy z čísiel na váhe, ktoré namiesto narastania klesali, avšak na to som mal tiež dobré vysvetlenie. Najmä ma neodsudzujte, bol som naozaj malý, moje zmýšľanie bolo divné... Zistil som, že keď som bol na veľkej potrebe, moje bábätko mi akosi čľuplo do záchoda a ja som ho nepozorovane spláchol. Áno, priznávam, veľmi divné opodstatnenie môjho potratu. Asi toľko k mojej empatickosti. 

Každopádne, keď som teda vstal, vôbec som sa necítil vyspato. Pozrel som sa von oknom, avšak nič som nevidel. Áno, boli tri hodiny ráno, von bola tma a hmla. Znepokojovali ma kvapky bubnujúce o parapet, no na počudovanie ma zároveň ukľudňovali. Boli ako malé tanečnice valčíka, rýchle a jednoduché, vyrovnané a odhodlané vytvoriť z tanca dokonalé umelecké dielo. 

Do rúk som vzial baterku a potichu som zišiel dole do kuchyne pripraviť si rannú dávku kofeínu. Nikdy som nebol zástancom ranných kávičiek, no teraz som to skutočne potreboval. V konvici som zovrel vodu a do šálky som nasypal päť lyžičiek kávy. Keď sa voda konečne zovrela, vzal som do rúk horúcu konvicu a opatrne som ju naklonil k šálke. Voda sa liala a ja som zíval. Bol som neuveriteľne vyčerpaný. Nalieval som, nalieval, keď vtom izbu prehlušilo obrovské hrmenie a mne sa od strachu nešťastne pošmykla ruka. Vriaca voda mi obarila ľavú ruku a ja som sa ocitol v štádiu umierania. Zvrieskol som na celý dom, ale obaja rodičia boli v práci, lebo mali nočnú, takže mi nemal kto zachrániť život. Našťastie som si spomenul na niečo, čo mi jednoznačne zachránilo život. Zdravou rukou som schmatol pevnú linku a v tom momente vytočil 911. 

,,Dovolali ste sa na tiesňovú linku, ako vám môžeme pomôcť?" ozvalo sa. 

,,Ehm... Potrebujem prevoz do nemocnice," povedal som mierne neiste.

,,Čo sa vám stalo?" opýtal sa ženský hlas.

,,To je jedno, pošlite sem prosím vás okamžite záchranku, ide mi o život!" začal som panikáriť. 

,,Nemôžme vám poskytnúť pomoc keď nevieme, akému problému budeme čeliť," stála si za svojím ženská.

,,Podrezal som si žily, krvácam, prosím vás, pošlite sem už niekoho," povedal som čo najpokojnejšie.

,,Ale to by ste už vykrvácali," poučila ma a ja som prevrátil očami.

,,Fajn, takmer som si ich podrezal, tesne vedľa."

,,Máte psychické problémy?" opýtala sa ma vystrašene.

,,Nie!" zvrieskol som do telefónu.

,,Nadiktujte mi prosím vás číslo na vašu mamu."

,,A to prečo?!" zúril som a chcel som už zrušiť hovor.

,,Je to bežný postup," oznámila mi. Nervózne som jej dal kontakt na mamu a čakal, čo povie. ,,V poriadku, ako veľmi krvácate?"

,,Veľmiiiii," zafňukal som.

,,Mhm," povedala, no neznela, že by mi to uverila.

,,Strašne veľmiiiii!" presviečal som ju. Ženská nič nehovorila a ja som sa brutálne vytočil. ,,Ale strčte sa do riti z ktorej pochádzate vy... Hmmmm! Ďakujem vám za záchranu života, skutočne," zavrčal som a zložil. Mobil som od hnevu hodil o zem a boľavú ruku som si dal pod tečúci prúd studenej vody. Príjemne mi ruku schladila a ja som zistil, že sa dá prežiť aj bez tiesňovej linky. Kto by povedal, že som taký múdry? Zo skrinky som vybral obväz a vreckovky. Z balíčka vreckoviek som jednu vybral, namočil ju a priložil k ruke. Následne som si ju obviazal, takže bola perfektne spevnená. Zo zeme som zdvihol mobil a mal som pocit, že každú chvíľu odpadnem. Sviňa jedna záchranárska! Mobil som mal rozbitý a nefunkčný. 

V tej chvíli sa u mňa začne prejavovať takzvaná tachypnea. Ak by ste nevedeli, aký je to stav, tak by vám stačilo predstaviť si mňa v tom momente. Môj dych bol rýchlejší ako kedykoľvek pri dvanásťminútovke a sfarbenie pleti by sa dalo prirovnať k farbe dozretej paradajky. Z vedeckého hľadiska je však však tento stav veľmi vážny. Vyskytuje sa v živote ohrozujúcich situáciách, pri otrave, pneumnómii, traumatických poraneniach, mozgových príhodách, či intoxikácii.

My, ľudia, zatiaľ poznáme štyri druhy intoxikácie, a to náhlu, chronickú, úmyselnú a neúmyselnú. Závažnosť intoxikácie závisí od množstva, koncentrácie, rýchlosti vstrebávania a metabolizovania danej látky. Intoxikácia, inými slovami otrava, často vedie k dlhodobému poškodeniu organizmu alebo k úmrtiu jedinca. Myslím, že intoxikáciu nemám, otráviť by ma mohla jedine tak tá záchranárska sviňa cez telefón a toho sa akosi veľmi neobávam.

Avšak dôsledok tachypnei u mňa nie je ničím zvláštny. Je to reakcia na stresujúce situácie z okolia, ako napríklad to, že som mal obarenú ruku, rozbil sa mi telefón a podobne.

O tachypnei som sa dočítal v jednej z mojich šiestich encyklopédií o ľudskom tele. Tvorcovia týchto poučných kníh sa veľmi s názvami nezaoberajú, každá jedna je totižto pomenovaná dvoma slovami; Ľudské telo. 

Teraz, keď už tak podrobne poznáte prejavy a príznaky tachypnei, myslím, že by sme sa mohli presunúť na ďalšiu zaujímavú časť tohto dňa. Verte, budete sa mať na čo pozerať... teda, budete mať čo čítať. Opäť sa však nenechajte zmiasť mojím tragickým, zvláštnym a zaujímavým životom, som predsa úplne normálny nerd.