Only Once

2⃣

Stále mi v ušiach rezonovala Mozartova skladba v mojom podaní. Lacrimosa je veľmi krásna skladba a ja som ju mal naozaj rád. Ubíjali ma však takéto sny. Sny s ňou. Boli také krásne. Obyčajné, no bola v nich ona. Aj keď som ju nepoznal a ani som jej nemohol vidieť do tváre, tie pocity boli veľmi intenzívne. Také, aké som ešte nikdy nepocítil. Bolo to zvláštne a svojim spôsobom výnimočné. A to som to dievča v živote nevidel. Dúfal som však, že raz také niečo pocítim aj naozaj, a budem ten najšťastnejší muž na planéte.

Len čo som sa prebudil, tie pocity sa totiž rozplynuli a mňa zase zasiahla dobre známa realita. Na srdci sa usadila prázdnota a samota, ktorá ma prenasledovala na každom kroku v tomto rozľahlom byte.

Zhlboka som sa nadýchol a dlaňami si prešiel cez tvár. Prstami som si rozstrapatil neposlušné vlasy, ktoré sa mi lepili na čelo posiate kvapkami slaného potu, ktorý mi stekal rovno do očí.

Ukrutne pomaly, uvedomujúc si, že zase celý deň strávim v luxusnej reštaurácii plnej pochybných boháčov hraním na klavír, som sa vysúkal spod periny a potom došiel do kúpeľne.

Nesťažoval som sa. Plat bol dosť vysoký aj na to, že som len sedel za klavírom a celý deň robil to, čo ma už od detstva napĺňalo. Toto bola výhoda, no nebola to však práca, o ktorej som vždy sníval.