Only Once

7⃣

„Žena?" začudovane som zdvihol obočie.

„Hej. Pýtala sa, že či u nás hráš stále," zaklipkala dlhými mihalnicami.

„A... ako vyzerala?" vyzvedal som.

„Mala dlhé blond vlasy a zelené oči. Krásne vykrojené pery. Tie jej mimochodom závidím... Bola vysoká a štíhla, mladá," prižmúrila oči a opisovala mi celkom neznámu osobu. Na krátky moment som dúfal v to, že to bolo moje dievča zo sna. Stúpla vo mne nádej a srdce mi nadskočilo nefalšovanou radosťou.

„Ehm... dobre. Ďakujem. Tak... ahoj. Ja pôjdem," pousmial som sa na ňu.

Správal som sa ako idiot, no povedala, čo som potreboval počuť, a tak som mohol konečne odísť. Bolo nepríjemné pozerať sa na jej namaľované pery, keď mám k takýmto veciam averziu. Tiež som bol taký vykoľajený z tohto poznania, že som radšej potreboval sám, v tichosti porozmýšľať, či to nemohol byť niekto mne známy. V tom okamihu mi práve nikto taký však nenapadal.

Celú cestu v aute som nemohol prestať myslieť na to, čo mi Susan povedala. Nedokázal som sa ani sústrediť na tóny rôznych sonát, ktoré vírili v mojom aute ako taký prach.

Zaparkoval som v garáži, ktorá sídlila pod naším obrovitánskym bytovým komplexom. Potom som sa výťahom vyviezol na deviate poschodie.

Stále zamyslene som si vyzliekol sako a prehodil ho cez gauč z kože, ktorý sa rozprestieral v strede mojej obývačky. Povolil som si kravatu a frustrovane vydýchol. Bol som neskutočne unavený. A ešte k tomu Susan...

Potom som došiel do kuchyne, ktorá bola prepojená práve s obývačkou a z chladničky som vybral vychladené červené víno. Nedbal som. Dokonca sa mi ani nechcelo pozerať na visačku, čo je to víno zač.

V mysli som mal stále predstavu toho dievčaťa a zároveň som prahol po tom spoznať to zo sna. Mal som ale taký zvláštny pocit, že tie dve boli nejako zvláštne prepojené.

Peru som mal rozhryzenú takmer do krvi od toho, čo som sa snažil prísť na to, kto to bol a či ju poznám a tak mi hlava išla pomaly vybuchnúť.

S pohárom vína v pravej ruke som sa postavil pred zasklenú stenu. Síce som mal byt iba na deviatom poschodí, no aj tak sa mi celý New York rozprestieral priamo pod nohami.

Bola tma a jedenásť hodín večer, no napriek tomu svetlá v niektorých oknách ešte nezhasli. A bolo to fascinujúce. Nádherný výhľad.