Who Killed Me!(BTS FF-m.yg) [Pozastavené]

3)

2-4-15-36-J-T...čo tie šifry znamenajú?Stále dookola som  si čítal tú správu od neznámeho a čím viac sa mi zarývala do hlavy,tým viac som sa bál. Hoseok musel dokonca u mňa prespať v mojom novom apartmáne,keďže mu po incidente vychádzali nekontrolovateľne rýchlo zimomriavky po celom tele no u mňa to nebolo rozhodne inak.Už len keď prečítam meno odosielateľa naskočí mi husina. Pozrel som sa na tmavo modré hodiny pokreslené rôznymi ornamentami.Kovové ručičky odrážajúce žiaru mesačného svitu ukazovali po druhej ráno.Vedel som, že sa mám radšej vybrať do ríše snov keďže ráno zavčasu vstávam do práce no vŕta mi hlavou dnešok.Moje pocity a myšlienky sú veľmi husto premiešané v sebe do menšieho klbka nervou. Je zaujímavé že už len také malé klbko vytvorené istou osobou dokáže mať vplyv na človeka a jeho myseľ.

Mobil som položil na stolík a viac sa zachumlal do perín.Akonáhle som sa snažil zaspať tak mi niekto zaklopal na dvere pri čom ich jemne pootvoril.Zrak mi smeroval k Hobimu,ktorý pevne zvieral vankúš v rukách a rozospato sa na mňa pozeral.
Vlasy mal rozhodené do všetkých možných svetových strán a líčka mal jemne nafúklé.

,,Yoongi?Viem že to už preháňam ale nemohol by som si k tebe ľahnúť?Užierajú ma myšlienky a kvôli tomu nemôžem spať.''pohľad sklopil k zemi a čakal na moju odpoveď.Keby som bol hnusný pošlem ho ihneď niekde do čerta ale chápem jeho situáciu.Na obidvoch ta správa mala vplyv a bola našou príťažou.Len som prikývol a odhrnul druhú stranu mäkkej periny v manželskej posteli.Hneď ku mne podišiel a s paplónom urobil to čo ja pred chvíľkou.

Nedalo mi to,znova som si zobral do rúk telefón a rozklikol tú  konverzáciu.

,,Yoongi?''ozval sa do tichej miestnosti v ktorej sa jemne rozvírili malé čiastočky prachu a smutne sa na mňa pozrel.

,,Ja len....stále mi nejde do hlavy to čo napísal.Čo to znamená?''

,,Možno čísla do lotérie.''zahihňal sa aj keď hneď nahodil grimasu akú mal predtým.,,Prečo nás straší??čo po nás chce?''

,,To keby som vedel..''vydýchol som flustrovane a zahľadel sa na bledú obrazovku.Všimol som si ruky,ktorá mi berie to zariadenie z pomedzi prstov a pokladá ho na vedľajší stolík.

,,Nechajme to radšej tak.Zajtra obaja skoro vstávame a do budíku nám ostávajú ani nie 4 hodiny.Doprajme naším mozgom odpočinok.''povzbudivo sa usmial na čo som mu venoval len prikývnutie na náznak súhlasu.Zo začiatku mi trvalo kým som zaspal no po hodine utápani vo svojich myšlienkach mi mozog dostal výpoveď a celí sa vypol.

*Dream*

Bol to deň ako každý iný.Išiel som do práce po boku Hoseoka a  na poschodí sa každý rozišiel na svoje predurčené miesto.Sadol som si za svoj písací stôl a otvoril všetky e-maily.Zrazu všetko zošerilo a čas na hodinách sa začal nepríjemne rýchlo krútiť vpred s nim aj tiene ľudí mihajúci sa po chodbách.Ako keby niekto točil časom zámerne.Hlavou som začal zbesilo kmitať do strán a snažil sa zaznamenať aspoň jednu z postáv no bolo to k ničomu.Tváre sa v tej rýchlosti strácali.Všetko išlo rýchlo až na jednu postavu.Bola to zamestnankyňa.Zrak som zaostril a všimol som si rozliatej farby na jej šatách,ktoré boli nebovo modrej farby.Bolo to zvláštne.Iba ona mala stále rovnaký pigment narozdiel od ostatných.Keď  tu zrazu sa rozbehla oproti mne a niečo kričala vo zmysle "Nechcem zomrieť.""Prosím pomôžte mi." v tom zbĺkla v plameň a jej prach sa rozprášil všade po miestnosti.Všetko zčiernelo.

Videl som iba tmu v ktorej sa ukrývalo staré zaprášené zrkadlo.Podišiel som k nemu a zadíval sa na svoj odraz.Nevidel som tam nič nezvyčajné.Ešte som sa chvíľu hľadel na seba a chcel som sa otočiť no to bol ten problém.Neišlo to.Moje telo nedokázalo vykonať absolútne žiadnu činnosť okrem pohybu očí.Mal som pocit ako keby ma niečo k tomu zrkadlu pripútalo.

,,Kto ma zabil?~"ozvalo sa pošepky do ticha.Pozeral som sa cez zrkadlo za seba no nevidel som nikoho.Hlas sa nepríjemnou rýchlosťou približoval čoraz bližšie stále s tou istou otázkou na perách a ja som až teraz zazrel postavu.Vlastne to bolo niečo ako jeho tieň.Pocítil som chlad na krku a mal som také tušenie,ako keby sa ma niekto dotýkal pravého pleca.

,,Kto bude ďalší?~"zašepkal mi do ucha.

,,Yoongi zobuď sa!"započul som v pozadí no nedokázal som urobiť nič.

,,Bude to tvoj priateľ Hoseok?"prehovoril zas ten slizký hlas.

,,Yoongi!"to ma už mihlo a ja som sa ocitol naspäť v miestnosti.Zbesilo som dýchal a moje telo bolo celé pokryté horkým potom.

,,Čo sa stalo?",,Kričal si a začal si sa zo spánku dusiť.Ja...bál som sa."

Nezmohol som sa ani na slovo .Bol to len hlúpy sen ale vyzeral pritom tak skutočne.Opäť som sa pozrel na hodiny.Pri pohľade na ne som neváhal a rýchlo sa postavil z postele,pri čom som sa začal chystať do práce.

 --- Timeskip---

,,Cítiš sa vážne v poriadku hyung?Nevyzeráš na to."Vrátili sme sa z konferencie takže určite bolo niečo po pol tretiej.

,,Som absolútne v poriadku."Otvoril som krištálovo priesvitné dvere od budovy,kde sa nachádzalo naše zamestnanie keď v tom momente do mňa narazil nepríjemný zápach.Rýchlo som si zapchal nos s domnienkou ktorý mentálne zaostalý človek tu niečo podpálil.Kráčal som miestnosťami a so mnou aj moji podriadený.

Niektorý však ostali vonku keďže sa im zo zápachu urobilo nepríjemne nevoľno.Došiel som na miesto.Kancelária A42.Zovrel som klúčku no bolo zamknuté.Zpoza dvier vychádzal hustý šedý dym,cez ktorý sa niesol aj ten nepríjemný zápach.Nečakal som ani sekundu naviac a rozkopol dvere.Automaticky som padol na kolená a v mojom vnútry sa objavil daviaci reflex.Pred očami mi priam horelo telo ženy.Jej mäso bolo až tak moc ohorené,že sa na jej tele rysovali už znetvorené kúsky orgánov a pozostatky z teľa.Podlahu pokrývala  tmavo rudá tekutina a ohorené zápalky s nejakou vyliatou žltkastou tekutinou.Kvapalina pochádzala z nádoby,z ktorej taktiež šľahali plamene.Ležala tam bez známky akéhokoľvek života.

,,T-ten sen.."bolo jediné čo som zo seba dostal.Bolo to tak podobné.Vo vrecku sa ozvalo zvonenie mobilu a na obrazovke som spozoroval niečo,čo ma zarazilo.Na tapete som mal obrázok toho zrkadla do ktorého som sa pozeral už predtým.Bolo to presne to isté zrkadlo ako v tom sne....