Who Killed Me!(BTS FF-m.yg) [Pozastavené]

6)

Hodiny strávené pri počítači za pomoci Jungkooka a Taeho sa vážne oplatili.Zistili sme mnoho informácií ako napríklad čo znamenajú tie čísla ktoré som predtým vážne nevedel rozlúštiť.V týchto spravách sa jednalo konkrétne o dátum,v ktorý daná osoba zomrie.Mená obetí hľadáme tak,že Taehyung dá do databázy písmená zo správy a k tomu pridá miesto narodenia.Hneď na bielu obrazovku vyhodí niekoľko mien ktoré obsahujú tieto znaky.

Dokonca sme našli i pár novinových útržkov i keď boli len vyfotené,no hovorilo sa v nich o ľuďoch,u ktorých sa po smrti nenašli žiadne iné dôkazy iba správa od Unkowna a to konkrétne Game over.Nikto nevedel čo táto správa znamenala pre človeka,ktorý buď bol zavraždený alebo spáchal samovraždu.No i tak vyšetrovanie o týchto vážne zdrvujúcich prípadoch nakoniec uznali ako samovraždu. Kórejská polícia nenašla absolútne žiadne indície ktoré by to uznali vraždou.

Jungkook stál pri tlačiarni a čakal,kým z nej vyjdú dokončené výtlačky z novín,sociálnych sieti,v ktorých sa písalo o tomto až moc často a fotky zosnulých ľudí.Podal mi jeden útržok vytlačený na bielom drsnom papieri.

Dňa 26.9.2000 sa stala vskutku neopísateľná vec.V meste pri Soule našli prebodnuté telo 27 ročného muža.Tento muž pracoval ako riaditeľom v spoločnosti Big Hit.Vyšetrovatelia ,ktorým bola táto vražda predaná nenašli absolútne žiadny tromf iba malé telefonné zariadenie v ktorom stála správa od odosielateľa pod menom krytý ako Unkown.Kto je tento Unkown?

Jungkook mi podal ďalšie papiere. Všetke tieto obete pracovali v Big Hite ako vysokopostavený členovia.U každého sa naliezla tá istá vec a to ukončenie hry.O akú hru sa jednalo zatiaľ nevieme.A ani nevieme,prečo všetkým poslal práve túto vetu.

,,Yoongi?Poznáš niektorú z týchto osôb?"Ukázal Jimin na obrazovku počítača v ktorej sa vyzobrazilo niekoľko mien.Kim Seanjon,Kim Seokhyun,Kim S......Očami som rýchlo prebehoval po monitore no nikto sa mi nezdal taký povedomí až na jedného muža.Oči som otvoril dokorán a zatajil sa mi dych.Nie on rozhodne nemôže byť ďalšou obeťou!

,,Yoon..."ukázal som na meno vpísané do stĺpa.,,Kim Seokjin?"akonáhle Hobi prečítal meno zakryl si rukou ústa a šokovane sa pozrel smerom ku mne.Ako bolo na situácií vidno tak i on pochopil prečo som tak vyľakane zareagoval.

,,Kto to je?"opýtal sa Taehyung.

,,Je to náš verný priateľ už od strednej školy.Pracoval tam ako zdravotná sestra a pomohol mnohým žiakom.Nikto nemal taký vzťah s ním ako ja s Hoseokom."Povedal som ani nie na jeden nádych a ucítil som na hrudi nepríjemne búšenie srdca.Mal som pocit ako keby mi malo každú osudovú sekundu môjho krátkeho života vybuchnúť.Pozrel som sa na papiere kde sme prepísali šifry z konverzácie.Dnes.Dnes je ten osudový deň kedy sa má môjmu priateľovi ukončiť život.Ani som nestihol zaregistrovať to,že mi hneď začali stekať slzy po tvári a padali na papier,ktorý som držal v rukách.Tieto kvapky ,akonáhle padli na kus kancelárskeho papiera sa rýchlo vpíjali a vytvárali okrúhle obrazce.Mnohý mi hovoria že som necitlivý človek a myslel som si to o sebe i ja no po tomto....nevedel som že som dokázal tak scitlivieť.

,,Dobre.Takže vášmu priateľovi menom Kim Seokjin ide o život presne o 19:24.Musíme ho ísť zachrániť!"Jimin vystrašene hádzal rukami naokolo až skoro sa podkoptal na množstvo kábeloch zamotané do veľkej guče.
Taehyung si ho svojimi rukami chytil okolo pása a posadil ho na nohy.

,,Nevieme aký spôsob smrti ho čaká no jedno je isté.Nemôžeme dovoliť aby mu vyhasol život kvôli nejakému maniakovi."povedal Jungkook a odsunul klávesnicu stranou.Všetci sme na neho pozerali s údivom v očiach.Na to že je najmladší má v sebe kopu odhodlania.

,,Jin by mal akurát ísť z práce.''Jungkook nemo prikývol a zobral kľúče zo stola,ktoré tam boli len tak nadhodené.Všetci sme sa zišli vonku pred dosť luxusným červeným autom do ktorého sme hneď nastúpili.

Taehyung si vybral z vrecka malé zariadenie,ktoré som vážne netušil na čo slúži no vysvetlil mi,že to je zariadenie monitorovacia každú ľudskú bytosť v okolí 1200 kilometroch.Stačí len ak sa napojí na telefón človeka,ktorého chce prenasledovať a hneď vie,kde a v akom čase niekde je.Dokonca sa vďaka tomu dokáže hacknúť na kamery v miestnosti,kde sa daná osoba nachádza.Nevedel som že v dnešnej dobe takéto skvelé hračky existujú.

Jinova poloha ukazovala presne v jeho obľúbenom potravinovom supermarkete.Bola otázka času kedy za ním príde vrah a zabije ho.Zastali sme pred mohutným nákupným centrom.Bude trvať vskutku dlho kedy ho v takej veľkej budove nájdeme.Pozrel som sa na digitálne hodinky striebornej farby.Ostáva len pár minút pred jeho smrťou.Nemohol som dopustiť aby nám krátke minúty preleteli cez prsty a tak som vybehol z auta a rozbehol sa do obchodu.Ignoroval som volanie môjho mena od úst chalanov.Potreboval som sa za Jinom dostať čo najrýchlejšie.

Vstúpil som dnu.Samo otvárajúce dvere sa za mnou zavreli a ja som sa splašene pozeral na vôkol seba.Bolo tu dosť ľudí no keďže toto nákupné centrum bolo známe pre svoje mohutné obchody s oblečením,hračkami a tak podobne,bolo tu kopu rodín no väčšinou si to tu prevládali ženy,ktoré kráčali po kamennej dlažbe s rukami plných nákupných tašiek.

Zrazu som zbadal známeho človeka.Tohto človeka som spoznal len vďaka jeho mikine,ktorá bola sfarbená do staro ružova a na pravom rukáve mal vyšívanú krvavo červenú rúžu .Vyčarilo mi to úsmev na perách keďže stále nosil mikinu,ktorú som mu venoval k 23 narodeninám.Pomaly sa viezol na presklenom výťahu smerom dolu a kapucňu,ktorú mal medzitým na hlave zložil.Keď zastal konečne na prízemie začal mi mávať rukou a podbehol si,pričom jeho tmavo čokoládové hnedé vlasy,ktoré mu viali vo vetre pri chôdze prehrabával rukou.Započul som krik nejakých mužov,ktorý nadávajú a kričia na okoloidúcich aby im rýchlo uhli z cesty.Tento hukot pochádzal od vyššieho poschodia ale ktoré presne poschodie to bolo som vážne nevedel rozoznať.Než som sa stihol pozrieť hore, vzduchom už letel čierny lakovaný klavír.

Čas sa mi v tom ako keby zastavil.Srdce mi zrýchlene bilo až do bolelo a táto bolesť sa pomaly presmerovala k obom spánkom.Rozbehol som sa a Jinove telo odhodil ďaleko od miesta kde sa práve rozdrvilo piano na milióny drobných kúskov.Ľudia splašene vykríkli z toľkého šoku a vzhliadli na moju maličkosť,ako leží vedľa Jina na zemi.

,,Yoongi...Ty...."než stihol dopovedať akúkoľvek vetu na mojom chrbte som ucítil neznesiteľnú a pálivú bolesť...

**Ahojte :3 takže po vážne dlhej dobe je nová kapitola na svete.Dúfam sa vám aspoň trochu páči.Chcem poďakovať ľuďom,ktorý túto poviedku čítajú.Nesmierne moc si toho vážim a som rada že tento príbeh získava stále nových čitateľov.Budem nesmierne rada ak mi napíšete názory na tento príbeh aby som mala stále motiváciu k písaniu ďalším kapitolám. V tom prípade ak by si chcel niekto so mnou popísať do súkromných správ moc rada si s vami popíšem :)**

-Misaque138-