Who Killed Me!(BTS FF-m.yg) [Pozastavené]

5)

Nechápal som to.Ako je možné že správa od človeka,ktorý zabíjal nevinných ľudí sa proste vymazala a ktomu i tá tapeta na domácej obrazovke?Najviac divné bolo to,že akonáhle som sa vrátil domov od policajnej stanice....všetko sa vrátilo do pôvodného stavu.Obrázok strašidelného zrkadla i iniciály ktoré som zistil čo znamenajú i keď nie všetky sa ako z ničoho nič objavili naspäť. Sedel som na drevenej stoličke u Hobiho v kuchyni a popíjal lahodný ovocný čaj,ktorý mi pripravil ako hosťovi.Príjemná broskyňová vôňa spolu i s jahodovou arómou od Hoseokového nápoja sa s horúcou parou strácali vo vzduchu a príjemne rozvoniavali izbu.

Obidvaja sme hladili na telefón položený v strede lakovaného stola a premýšľali sme čo spravíme ďalej.Ísť za políciou pravdepodobne nebol ten správny nápad a tak sme sa snažili nájsť iné možnosti.Zrak som presmeroval na neho a uvidel som,ako sa snaží napiť čaju ktorý uchopil do oboch rúk no mimoriadne rýchlo sa mu triasli a potili dlane.Natiahol som sa cez stôl a ruky presmeroval k jeho roztraseným dlaniam.Pridržal som mu ich.Ucítil som,ako keby sa nejakým zázrakom jeho nekontrolovateľné trasenie aspoň o trochu spomalilo a tak som jemne naklonil pohár dopredu. Prinútil som ho napiť sa ale dával som zároveň pozor na to,aby si nepopálil pery.Pohár som namiesto neho položil na stôl ja pretože som vážne nechcel,aby došlo k rozbitiu nového porcelánu.

,,Ďakujem Yoongi-hyung.Čo budeme robiť?"nevedel som čo mú mám odpovedať.Od včerajška mi prišli ďalšie správy podobné k tej prvej no netušil som o koho v nich ide.Bol som z toho vyčerpaný.

,,Ja neviem Hobi.Ja fakt neviem."hlas sa mi čoraz viac stišoval a hlavu som si schoval do rúk snažiac nevyroniť ani jednú slzu.

,,Mám nápad.Poznám jedného týpka ktorý to vie perfektne so zariadeniami.Je to vlastne hacker a dostane sa kdekoľvek a zistí čokoľvek."s nádejou v očiach som na neho zhliadol a utrel si slzy ktoré sa mi rysovali na krajíčku.

,,Kto to je?Ak nám pomôže tak poďme okamžite za ním.Urobím všetko čo bude chcieť. Kľudne mu dám aj hotovosť ak je to možné len aby toto prestalo."súcitne sa na mňa pozrel ako keby vedel ako veľmi to so mnou je zlé no to mu nebránilo pokračovať v rozprávaní.,,Volá sa Jeon Jungkook a má spolupracovníka Kima Taehyunga.Je to jeho žiak ktorého naučil všetky techniky.Sú pre seba ako bratia a keď sa spolu do niečoho pustia tak dokážu vskutku obrovské veci.Nabúrali sa dokonca do bezpečnostného systému Pentagonu."zasmial sa a pozrel sa na svetlo nad našimi hlavami cez ktoré poletovali malé mušky.,,Sú to vážne blázni."

,,A odkiaľ pochádzajú?"uchopil som rúčku môjho pitia a uchlipol si trochu tej horúcej priezračnej tekutiny.

,,No vlastne sú to moji susedia."poškrabal sa na zátylku a ja som mal chuť vyprsknúť ten čaj priamo do jeho tváre.Nečakal som že sú tak blízko.Hneď sa pozrel von kuchynským oknom polepeným nejakými samolepkami. Už len cez ten druhý okenný otvor som zazrel dvoch ľudí pracujúcich za dosť obrovskými zariadeniami.Pozrel som sa na toho tretieho čo práve vošiel do miestnosti.Ukázal som na to stvorenie a chcel sa spýtať kto to je keďže spomínal že tam sú len dvaja.Teda tak si to aspoň z jeho vyprávania pamätám.

,,Oh.To je Jimin je to...no teda bol Taehyungov najlepší kamarát no potom sa ich priateľstvo posunulo iným smerom a už pár dní sú ženatý."usmial sa.Zamával jednému z tých troch ľudí a on mu hneď na to opätovne odkýval.,,No tak poďme za nimi."postavil sa a chytil ma za rukáv koženej bundy.Natiahol som sa pre vec,ktorú som rozhodne zabudnúť nemohol a schoval si ju do vrecka.Ani som sa nenazdal a už som stál pred dverami obrovského domu.Šedý štrikovaní šál mi vial vo vetre a naše vlasy už stihli premoknúť od chladivých dažďových kvapiek zo zamračenej oblohy. Zaklopal na dvere.Ani nie do minúty sa silným zavrzgnutím otvorili a v nich stál o trošku nižší človek s ružovými rozstrapatenými vlasmi.

Nechápavo sa na mňa pozeral no ako si všimol Hobiho skočil mu okolo krku.

,,Hobiiii-"ani mu nestihol objatie opätovať a hneď od neho odskočil venujúc mu slabý pohlavok,,Mesiac si sa neukázal.MESIAC!"nato ho obdaril ďalším no o trochu silnejším.,,A to sme susedia..."

,,Prepáč mi to Jiminie ale mal som dosť práce.Ako je na tom Jungkook?"jeho veselá nálada sa rázom zmenila na smutnú a pozrel sa na svoje bosé drobné nohy.

,,Hrozne.Od toho dňa čo mu umrela sestra je stále za počítačom,nejedol pár dní a oči má napuchlé od plaču."najskôr som nevedel o čo sa jedná no potom mi v tom mojom spomalenom rozume svitlo. Jeon Teonwu bola jeho sestra.Vkročili sme na béžový koberec a hneď nás Jimin zaviedlo do izby ,kde na jej kovových dverách stál obrovský doškriabaný názov 'Sestrám vstup zakázaný'.Ako sa dvere roztvorili pohľad sa mi naskytol na dvoch chalanoch mladších ako ja.Jeden niečo vyhľadával na google a ten druhý sa zasa snažil zistiť nejaké podrobnosti o vražde dievčaťa. Pochopil som že to bol jej brat.Bolo mi ho nesmierne ľúto.

Hobi ho chytil za rameno a niečo mu hovoril no chlapec nespustil oči od monitoru ba naopak.Viac sa k nemu priblížil. Hoseoka naštvala situácia ako sa k nemu správal a tak ho postavil na nohy.Začal zbesilo búchať do hrude so slovami nech ho pustí no zároveň som na ňom videl malé náznaky že nechce,aby sa jeho dotyky čo i len o trochu vzdialili.

Vzdal to a ruky položil na hruď staršieho pričom potichu nariekal.Slzy mu stekali jedná za druhou a padali mu na jeho karamelové tričko.Obrie slúchadlá čiernej farby,ktoré sa mu mierne skrývali za jeho čokoládovými vlasmi sa zosunuli na jeho holý krk no napokon predsa len spadli dole na zem.

Neviem aké to je stratiť najbližšiu osobu ale isto to je podľa toho čo moje oči teraz vidia neznesiteľná bolesť. Hoseok ho objal a pošepkal mu niečo nezrozumiteľné do ucha.Pozrel sa na mňa a podišiel ku mne pričom ho Hobi i naďalej zvieral v náručí.

,,V-vy máte dôkaz k v-vražde mojej sestry?"povedal sekano pomedzi vzlyky a ja som len prikývol.Z vrecka od bundy som vybral mobil a vložil ho do jeho bledej ruky na ktorej som videl rezné rany od niečoho veľmi ostrého.S uslzenými očami sa mi hľadel do tých mojich a tichým šepotom riekol:

,,Ďakujem."