12.

235 25 0
                                    

Audrey

,,Len......ja neviem. Je to zaujímavé." Jackovi sa hýbu pery, ja rozmýšľam o bytí neobyčajným, zaujimavým. Neobyčajní a iní ľudia sú zaujímaví. Na túto tému by som dokázala písať nekonečno básní. A aj som napísala, keďže veľmi dobre pocit nezapadať poznám. Vyzerá to tak, že Jack sa stále zamýšľa nad svojou odpoveďou. Akoby chcel niečo dodať. Rada by som niečo dodala. Napríklad to, že Linn nieje jediná, kto berie lieky. Ja ich nechcem brať, nepotrebujem ich. Aj keď viem, že ich potrebujem. Nedáva to zmysel, však? Chcem sa vyliečiť, no taktiež sa nechcem vyliečiť. Nechcem pribrať, už len pri myšlienke na to mám pocit úzkosti. Zajtra, keďže dnes je štvrtok, mám rodinné stretnutie s Baylee Jonesovou, terapeutkou. Mohla by som to vysloviť nahlas, Linn by to chápala. Možno by som si konečne našla kamarátku. ,,Beriem antidepresíva....teda, ak neštrajkujem, ako teraz," Jackov hlas ma vráti späť do reality. Čože? Otočím sa na neho, tak ako ostatní. ,,Preto som sa čudoval, keď si povedala o Bipolálnej poruche. Ja mám depresie. Možno vám o tom niekedy poviem viac, ale teraz sa na to určite necítim. Nikomu okrem rodiny som to nehovoril, tak by som ocenil, keby ste si to nechali pre seba." Samozrejme všetci ochotne prikyvujú. Teraz sa už naozaj nemusím báť, že ma odvrhnú. A akoby Linn čítala moje myšlienky povie: ,,To je okej. Budeme mať naše malé spoločné tajomstvo. Keď sa budem nachádzať v depresívnom období, zavolám ti a môžeme spolu nadávať na život," žmurkne na Jacka a ten sa jemne uškrnie.

(Not)normal?✔️Where stories live. Discover now