Avengers & preferences

Ako ste sa prvý krát stretli part 1.

Meno tvojho brata: (M/T/B)

Tvoje meno:(T/M)

Bucky Barness 

Si Avengerka. Máš rovnaké zručnosti, ako Black widow či Hawkaye. Momentálne ste na misii. Pátrate po agentoch Hydry. Všetky stopi vás zaviedli k starým opusteným budovám uprostred ničoho. Do jednej si vošla s Clintom a Thorom, ktorý šiel prehľadať vyššie poschodia.

Lukostrelec napriahol luk. Ty si chytila zbraň do ruky a pevne ju zovierala. Šla si prezrieť tmavú chodbu. Hrobové ticho prerušil buchot. ,,Clint!" Dostala si obavy. Rýchlo si šla naspäť. Skrútení ležal na zemi. No tvoju pozornosť o chvíľu upútal chlap s dlhými hnedými vlasmi. Maska pred ústami a tmavé okuliare ti zabranovali vidieť jeho tvár. 

Veľmi ťa zaujala a prekvapila jeho ľavá ruka. Nebola ľudská, ale kovová. Po chvíľke si sa okoby prebudila zo sna a kopla ho do tváre tak, že mu okuliare padli na zem. Podľa očí a zvrašteného obočia ti došlo, že si ho naštvala. Chytil ťa za hrdlo a nadvihol.

Jediné, čo si cítila bol jeho pohľad. Neodolala si a pozrela si rovno do jeho ľadovo modrých očí.  Jeho zamrzli v tvojích. Tvoje nohy sa už dotýkali podlahy. Pomali púštal tvoj krk. Stále ste mali svoje oči zamrznuté návzajom v tom druhom. Nebyť Thora, ktorý mu dal kladivom pohlave by ste v hladení do očí neprestali.

Peter Parker

S rodinou si sa presťahovala do Queensu. Predtým si bývala v Brooklyne. Momentálne si odpočívala v izbe. V tom ti na posteľ vyskočil mladščí brat (ak ho nemáte, tak si predstavte, že ho máte) a ťahal ta k sebe do izby. ,,Nechaj ma (M/ T/ B) Posadil ťa na posteľ a podal tablet s videom zo Spidermanom. Avengeri ťa nezaujímali okrem jedného a to je práve tento pavúči muž. 

,,Však, že je super?" S úsmevom si k tebe sadne.

Nikto, nevedel, že sa ti páči a preto si len odfrkla. Zakrila si úsmev znudenou tvárou a odyšla do svojej izby. 

Na druhý deň si šla do novej školi. Motýle v bruchu, studený pot a ďalšie pocity si práve pociťovala.  Čo ak si nenájdeš kamarátov. Čo ak vôbec nezapadneš. Musela si to prekonať. 

Jeden stredoškolák cez druhého. Cítila si sa, ako sardynka napchatá v zápalkovej škatuľke. Ten pocit zmizol, len čo si vkročila do zatial prázdnej triedy. Vyhliadla si si poslednú lavicu v rade pri dverách. Tvoji spolužiaci sa pomali hrnuli do triedy. Po zvonení bola už len jedna lavica prázdna a to posledná po tvojej ľavici. 

Žiaci si ťa nevšímali. Tvoja nenápadnosť ťa ukľudnila. Kľud v hlave a pri srdci sa vytratil hneď po príchode učiteľa do triedy. Hlava ti klesla dole. Jeho ústa by sa otvorili nebyť prudkého príchodu zadýchaného žiaka do triedy. Okamžite upútal tvoju pozornosť. Mal pekné hnedé vlasy v coool účese. ,,Prepáčte že meškám." Oči mu spadnú na podlahu. V tom sa jeden začal smiať a ďalší dvaja chichotať.  Učiteľ mu to ospravedlnil a on odyšiel so sklopenou hlavou do lavice vedľa teba.

V duchu si sa modlila nech ta nevivolá, ale nebola si vyslišená. Motýle v bruchu. Učitel sa na teba pozrel a stuhla si. ,,Žiaci, chcem vám predstaviť vašu novú spolužiačku." Oči ostatných sa teba nalepili. Postavila si sa. Lavicou mierne pohlo. ,,Ehm volám sa (T/M). Pochádzam z Brooklynu a tu som sa s rodinou presťahovala nedávno. Sadla si si. Žiaci sa opäť venovali učiteľovi až na jedného. Skenoval ťa pohľadom. Bol to ten, čo sedel vedľa teba. 

Pietro Maximoff

Si Čierna vdova, ako tvoja staršia sestra Natasha Romanovová. Nevidela si ju celé roky. Vedela si o nej len to, že prešla na dobrú stranu, dokonca k Avengers. Z niekoľkými vdovami si zajala pár ľudí na príkaz nejakáho ruského bossa. Vdovi odyšli z opusteného domu a nechali ti ich na starosť. Stále si šla sem a tam. Jednému steba hrabalo, druhý sa šiel zblázniť od toho, že nevieš zastaviť, ďalší si niečo mrmlal a ďalších si už nechcela riešiť. Mala si pocit, že si v Cvok House. 

Stres v celom tvojom narastal a narastal. Vdovi ti vôbec nepovedali kam odyšli. ,,Môžeš prestať?!!" Zavreští po tebe druhý. 

,,Si nejaký odvážny. Zavri hubu!" Zavrčala si. No nepomohlo. Zase to teba niečo hustil. Priložila si mu k hlave zbraň. Vyzeral odhodlane. V očiach si mu nevidela žiaden strach, Samú ta to vystrašilo. Stlačila by si spúšť, nebyť šmuhy, ktorá ťa odhodila. Narazila si do steny a spadla na brucho. Pohľad ti spočinul na peknom chlapovi s jemným strniskom a vlasmi, ako sneh. Hnedé odrastki ho robili krajšieho. Nemohla si neprehliadnuť jeho až vypuklích svalov. 

Pozrela si sa dookola. Po rukojemníkoch ani stopi.

,,Ty si to nečakala?" Usmeje sa. 

,,Vrát mi zbraň!" Pri vstávaní sa chytíš za rebrá. Fešák ti rýchlosťou blesku nasadil putá a odniesol ťa v náruči dole do prívesu. Tvoje spútané kumpánki tam tiež čakali.

Tony Stark

Si obrovská fanúšička Avengerov a najmä Iron Mana. Máš chýtrú hlavu, ktorú by bola škoda zanedbať. Dnes si chcela ísť na konkurz asistentki Tonyho Starka. Po prvé chcela si tu prácu a po druhé tu prácu potrebuješ. Kedže ty aj tvoja kamarátka meškáte s nájomním a máte prázdne vrecká. 

V elegatnom saku si vošla do Avengers Tower. ,,Čo si prajete madam?" Ozve sa sprázdna ženský hlas a ty podskočíš ľaknutím. 

,,P-Pán Stark hľadá novú asistentku." Povieš do prázdnej veľkej chodby. 

,,Počkajte prosím." Príjemný ženský hlas znova prehovorí a ty nemáš šajnu skade sa berie. Čakala si dole aspoň 5 minút. ,,Podte prosím." Na konci chodby sa otvorili dvere od výťahu. 

Skončila si pred ďalšou chodbou. Sedelo tam na stoličkách asi 50 žien. Doslova tu nebolo žiadného chlapa. Ani jedna stolička nebola voľná a preto si tam 20 minút stála. 

Akurát jedna vyšla s plačom. Kto vie, čo sa stalo? Zrejme je to tým, že ju neprijial. Pár myšlienok ti prebehlo hlavou. Po takých dvoch hodinách si sa dostala na rad. Srdce si mala pomali v ústach. Vošla si do dobre zariadenej kancelárie. Celkom priestrannej. 

,,Sadnite si." Ani sa na teba nepozrel. Sadla si si oproti nemu na pohodlnú sedačku. Iron man bol rozvalený na stoličke, tváril sa, že je mu celí svet ukradnutí. Unaveným pohľadom si prezeral tvoje spisy. Svoju tažku si si položila na stehná a ramienka od nervozity stláčala nechtami.

,,Ste prijatá." Tvoje spysi hodil vedľa. Pri tom sa na teba stále nepozrel. Čo bolo uňho zvláštne. Asi mal na dnes dosť žien. 

,,Ďakujem." Srdce sa ti vráti naspäť do hrudného koša. ,,Kedy mám nastúpiť?" Tašku si prehodíš cez rameno a pristúpiš k dverám. 

,,Zajtra." Vidá unavený a zároveň odutý hlas. 

Zavrela si za sebou dvere. Ďalšie ženy, ktoré stihli dôjsť kým si bola vo vnútri sa na teba dívali, ako na korisť. Ty si išla chodbou zo stíčenou hlavou. Pochopili to. Len, čo si spravila krok do výťahu, všetky začali plakať iné stuhli na kameň.

Vitajte! Pripravila som si pre vás marvelfangirls túto knížku.

Čo na to poviete?:) Som zvedavá na vaše názory.