Čas sa zastavil

3.kapitola

Po tom ako Alex zistila že viem všetko zastavovať sa ma bojí a pridala sa do skupiny môjho "údajného" brata Marka. Zistila som ako moja moc funguje. No dobre úplne všetko nie ale dosť veľkú časť.
Teraz sa začínam báť sama seba.

,, Streda" už iba pár dní a konečne normálny deň. Sobota :D.
Ktosi zaklopal no skôr zabúchal na dvere. ,,poď dnu!" To som trošku moc vykríkla. Vo dverách sa objavil Marko. Kto iný. Oprel sa o dvere a spustil ,,Milá sestrička. Hádaj čo je dnes za deň." Blééé ten jeho podlizovací tón. ,,Neviem. Prečo sa pýtaš?"  ,,Skús tri krát hádať."
,,Neviem a celkom ma to ani nezaujíma."  ,,Tak inak. Kto má dnes 15 rokov?" ,,Neviem" ,,Ty si taká tupá ako vyzeráš či čo? Predsa ja! To znamená že mi musíš do večera dať darček. Inak ťa čaká peklo."
,,Akože wtf prečo by som ti mala dať darček. Kašleš na moje narodky celý život tak aj ja budem" A to som ho už nevydržala. Takže čo som urobila? Správne zastavila som ho. Veď prečo nie? Aj tak ma hneval.
Keď som chcela vyraziť z domu spomenula som si na Marka. Luskla som prstami a vybehol dole a kričal pri tom ,, nezabudni na môj darček!!!"
,,Jasné že nezabudnem!" Vykríkla som naspäť ale v hlave som si myslela opak.
Cesta do školy bola riadne pomalá keďže som sa nemala s kým rozprávať. Dokonca ani Alex ma nepočkala. Síce som s tým aj rátala ale aj tak. Musím to s ňou urovnať. Kamarátky byť nemusíme ale ignorovať ma tiež nemusí.
Ako som mohla byť tak naivná a myslieť si že ma Alex nebude ignorovať? Cez prestávky som sa s ňou chcela rozprávať ale vždy ma odbila
,,Nechcem ťa počut a ani vidieť. Vypadni!"
  A ja vždy na to ,,Nie, prosím vypočuj si ma..."
,, A prečo by som akože mala? Si zlá! Hovorila som ti všetko a ty... jednu jedinú vec si nedokázala. Vlastne prečo ťa počúvam. Kde je Marko???"
Vtedy sa mi do očí nahrnuli slzy. Vybehla som von z triedy a utekala domov. Tam sa na mňa aspoň nikto nebude pozerať. Na mňa svetom nenávidenú osobu. Dobehla som na našu ulicu a už z dialky som zastavovala na mieste kôli zmene ktorá sa stala. Pred domom stálo auto. Ale nie hociaké bolo naše. Lenže mama aj otec mali byť v práci. Aspoň som si to myslela. Prikrčila som sa pri kríkoch. Vystupovalo z neho nejaké dievča a...a môj otec!!! ,Pozrime že koho to tu špehuješ?" Tej chvíli som sa zľakla. Za mnou stál ten nový chalan. Bol celkom pekný. V tej chvíli som si uvedomila aké pekné sú jeho modré oči. ,,Fuj ale som sa zľakla. Takto ma videsiť." No možno som trošku zahovátala ale nesúďte. ,, prepáč nechcel som. Som Sebastian. A ty?"
,,Nathalie." Nechcela som sa postaviť a pozrieť mu doslova do očí lebo keby sa mi stratili z dohľadu.... ,, Okej tak ja už radšej pôjdem domov. " Začala som  sa pomaly vzdialovať ale skôr som išla utekať. Čo si o mne asi pomyslel keď som začala utekať. Ale to nebol jediný problém ktorí mi víril hlavou... Žeby môj otec podvádzal mamu? Nie to nemohla byť pravda.
Bližila som sa k domu. Zretelnejšie som počula zvuky ale priradiť som ich k nikomu nemohla. Dvere sa otvorili a v nich stála.......Lisa....!

Okej je tu ďalšia časť. Veľmi sa ospravedlňujem pokiaľ na príbeh čakáte dlho. Škola začala a ja sa musím učiť. Veď to poznáte😉. Tak čo hovoríte na návrat Lisy?
Budem rada za každy vote,komm či iné😊 ďakujem všetkým za podporu. Za pravopisné chyby sa ospravedlňujem😉 Dolu do komm mi pls napíšte či by mala byť Nathalie a Sebastian spolu.😊