Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Konečne skončil školský rok a sú letné prázdniny. Dnes má ku mne prísť na návštevu Anette. Býva o jednu ulicu ďalej. Je 8:50 a ja sa pomaličky vyhrabávam s posteľe. Umyla som sa a hodila na seba tento outfit.(media👆) Ďalej som si trocha nakulmovala vlasy a jemne namaľovala mejkap. "Dnes to vyzerá na dobrý deň." povedala som si sama pre seba. Na raňajky som si spravila palacinky ktoré som následne naložila na tanier a poliala čokoládou. Keď som sa najedla započula som klopanie na dvere. Prišla som k nim a otvorila ich, stála za nimi Anette. "Ahoj, poď dnu." pozdravila som Anette a nehala ju vojsť. "Ahoj." objala ma s veľkým úsmevom na tvári. Rodičia odišli na služobku a môj brat je preč. Či že máme celý dom pre seba. Usadili sme sa na gauč a pozerali sme nejaký náhodný film. Anette sa neprestala usmievať a videla som jej v očiach iskričky."Čo sa stále usmevaš..o niečom neviem?" zasmiala som sa. "No možnoo.." taktiež za zasmiala. "No hovor!!" zvýšila som hlas, lebo to preťahovala. "Mám priateľa!" začali sa jej tisnúť slzy do očí. "Počkaať čoo..a ja o ničom neviem??"s udivenim som sa na ňu pozrela a potom som sa usmiala. "No..dali sme sa dokopy asi pred 3dňami a nemala som kedy ti to povedať." obajala som ju a povedala: "Tak to ti prajeem."na tvári sa mi vyčaroval úsmev. "A ako sa voláá?" dobiedzala som. "Martinus Gunnarsen."povedala. Takto sme sa rozprávali asi ešte 3 hodiny v kuse. Za chvíľku Anette písal Martinus či nejde von na kávu. Pozvatie prijala. "Nicole nejdeš s nami?" opýtala sa ma s rozžiareným úsmevom na tvári. Asi bola s toho mimo že ju pozval na kávu. "Ehm asi nie, budem vám tam zavadzať."úprimne som sa na ňu pozrela. "Si normálna..ty nám nebudeš zavadzať nikdy!" zvýšila hlas a ešte dopovedala: "Ideš s nami proste!"ťahala ma za ruku do predsiene. "Ach no ok." pozrela som sa na ňu ironickým pohľadom..vôbec sa mi tam totiž nechce. Nazuli sme si topánky a vyrazili smerom ktorý mi Anette ukázala. Zrejme smerom ku ich domu. Asi po 15 minutách sme zbadali dvoch chalanov ísť smerom k nám. Z diaľly som ich ani nerozpoznala, tak že to budú dvojičky. Jeden z nich začala šprintovať, a Anette smerom ku nemu. Silno sa objali a dali si pusu. Už zblízka sa trocha líšili, ten čo chodí s Anette mal na hornou perou malé znamienko a ten druhý o čosi dlhšie vlasy. Anette nás predstavila: "Tak Nicole, toto je Tinus" chalan ktorý sa s ňou objímal podišiel ku mne a podal mi ruku. "Ahoj, volám sa Martinus ale môžeš ma oslovovať Tinus." prikývla som a povedala: "Ahoj, ja som Nicole." umiala som sa. A teraz zase Tinus predstavoval svojho brata. "Ták Anette ty ho už poznaš a Nicole toto je môj brat Marcus.Jeho brat podišiel ku mne a miesto podania ruky ma rovno objal. To objatie som ani moc nechcela ale opätovala som mu ho. "Ahoj ja som Marcus ale hovor mi Mac." pousmial sa a hrábol si cez vlasy. "Ahoj ja Nicole." tiež som sa pousmiala a zahľadeľa som sa mu do jeho úžasne čokoládových očí. "Ták..už ste sa spoznali, môžme vyraziť?" opýtala sa Anette. "Áno, určite." pousmial sa na ňu Tinus. Oni dvaja išli s prepletenými prstami pred nami a ja s Marcusom sme pomaličky kráčali za nimi.
