vyhrala si. |DOKONČENÉ|

|■|

Zazvonilo na koniec poslednej hodiny. Rozhodol som sa, že pôjdem za riaditeľom školy a opýtam sa ho na Lexi.

+

Zaklopal som a za dverami sa ozvalo veľmi tiché ďalej.

"Dobrý deň. Mal by som na vás otázku ohľadom jednej žiačky." Nesmelo som začal.

"Počúvam Erwin." Jednu ruku vystrel a ukázal na stoličku pred jeho stolom. Na tvári mal úsmev. Úsmev ktorý by ste na riaditeľa takejto školy nečakali.

"Volá sa Lexi." Keď som povedal jej meno tak na chvíľu zamrzol.
"A-ano?" Videl som na ňom, že sa bojí ďalšej mojej otázky. Jeho ruky sa začali viac potiť a trošku aj triasť.

"Lexi chodila sem do tento školy, však?" Môj pohľad padol na moju otvorenú tašku z ktorej trčal jej denník. Hovoril som o nej, akoby by som ju poznal, no pritom vôbec neviem ako vyzerá.

"Áno. Je to presne rok dozadu. Nie je to síce dlhá doba, ale ešte stále si pamätám ako nastupovala na túto školu." Jemne sa usmial, ale hneď mu jeho úsmev padol z tváre. V jeho očiach som stále videl strach.

"Čo sa jej stalo?" Zvedavo som sa opýtal a znova sa pozrel na moju tašku. Bál som sa, že jej denník stratím. Nemohol som to dopustiť.

"Viem iba to, že podľahla anorexii. Nastúpila sem a prvý polrok zvládala ťažko. A druhý polrok,.. nezvládla vôbec." Už sa triasol menej ako na začiatku nášho rozhovoru.
A tiež už dýchal pravidelne.

"Takže? Em..." Váhal som čo sa môžem opýtať a čo nie.
"Nezanechala za sebou nič. Nič čo by vysvetľovalo prečo to spravila." Hovoril veľmi potichu. Jeho oči sa leskli.

"Čo spravila?" Spýtavo som sa na neho pozrel.
"Podrezala sa." Povedal to tak potichu, že som to skoro ani nepočul.
"Ale nikto nevie prečo." Sklopil zrak a pozeral sa do svojho lona.

Zamrzol som. Pootvoril som ústa a nechápavo som sa na neho pozeral.

Až teraz som na to prišiel.
Nikto nevie o jej denníku.
Ale prečo? Prečo o ňom nikomu nepovedala? A prečo to vôbec spravila?
Prečo všetko tají.

"Ď-ďakujem, to je zatiaľ všetko." Pomaly a stále s nechápavým výrazom som sa postavil zo stoličky. Zavrel som si tašku a vyšiel som z riaditeľne.

Utekal som domov čo najrýchlejšie ako sa len dalo.
Chcel som vedieť o Lexi viac.

+

Tašku som hodil na posteľ a do rúk som si zobral jej denník. Zapol som svetlo a sadol som si za stôl v mojej malej, ale za to útulnej izbe.

--------------------
začiatok.

piatok.

vždy prvý deň v novej škole býva ťažký, zlý, upršaný alebo sa niečo vždy na ňom pokazí.
a ja nie som výnimkou.

ráno som sa rozlúčila s mamou a zakývala som otcovi.
školu nemám ďaleko takže som išla pešo.

prišla som pred veľkú červenú bránu.
nádych a výdych.
urobila som prvý nesmelí krok.

po pár krokoch do mňa niekto zozadu narazil a mne vypadli všetky knihy z rúk. okolo mňa prešla partia chalanov. jeden v čiernej šiltačke sa na mne perfektne zabával.

"pozor ty nákladiak, ešte niekoho zrazíš tým veľkým zadkom."

rýchlo som si pozbierala veci a utekala som do svojej triedy.
--------------------

budem rada za hviezdičku♥