vyhrala si. |DOKONČENÉ|

|■|

Pomaly sa stáva už z toho môj rituál. Večer si lahnem do postele, ale ešte pol hodinku musím čítať. Ráno vstanem a hneď, prvé čo urobím je, že chytím do rúk Lexin denník a začítam sa do neho.

-----------------
den 43.

utorok.

dnešná noc bola hrozná... sníval sa mi sen.
teda dva....

vždy prišla za mnou žena. belšia ako normálny človek. poviem ti pravdu...
keď som bola ešte doma, už aj tam sa mi s ňou snívalo.

no je som mnou, iba keď spím.
---------------

'Ten obrázok co nakreslila... to bola ona. Ten, čo jedno dievča držalo druhé za ramená.' Hovorila mi hlava. No ja som iba nemo pokračoval v čítaní.

-----------------
den 44

streda

zase pri mne bola.
bola.
bola pri mne, vo sne ma držala za ramená a hovorila mi niečo!!!

je celá v bielom a má čierne plavky.

ale nechápem čo mi hovorí.
vidím, že otvára ústa, ale nerozumiem jej.

vždy keď príde, niečo mi povie a potom hneď odíde. upotená sa po všetkom zobudím a snažím sa zaspať, no nedarí sa.

a ja sa potom ráno čudujem, že mám kruhy pod očami, hahaha.

keď sa mi nedá zaspať, sadnem si na parapetu a pozerám sa na oblohu. nikdy viac som nemilovala hviezdy ako tieto noci. sú tu so mnou vždy.

aj keď robím všeliake zlé veci.

no cez deň, sú pri mne naopak čierni muži a stále ma sledujú.

každý môj krok.
--------------

--------------
deň 45

štvrtok

dneska sme mali vizitu.

priznám sa...
povedala som doktorovi pár viet, lebo už sa to s ňou nedá vydržať!!

ja: "ked som sama.... hlavne v noci. tak vidím čierne postavy. a vo sne sa ku mne vracia žena, úplne biela. niečo mi povie, a potom hneď odíde."

doktor: "čo ti povie?"

ja: "neviem, nerozumiem jej.
no viem, že ma nikdy nenechá samú. vždy je pri mne niekto, kto ma pozoruje.... chráni... chráni ma pred niečím zlým."

doktor: "to zlé... to zlé chápeš ako jedlo?"

ja: "nemôžem byť, ani na chvílu sama."

doktor: "chce ťa chrániť pred jedlom, však?"

neodpovedala som mu.
---------------------