Prázdninové dobroty u Potterovcov

245 14 0
                                    

Letné prázdniny boli v plnom prúde. Potterovci si už zvykli na svojho nového syna Siriusa a James bol šťastím celý bez seba lebo to, že bude tráviť celé prázdniny zo Siriusom a potom ďalšie prázdniny a ďalšie sa mu ani len nesnívalo. Ako jedináčik sa vždy doma trochu nudil a teraz mal konečne brata. Brata a dlhoročného kamoša v jednom. Jeho rodičia Fleamont a Euphemia boli na chalanov zvyknutí a ich vystrájanie im nerobilo vrsky na tvári. Práve naopak,boli radi za Siriusa. Vždy ho brali ako vlastného syna.

-------------------------

"Hmmm, Sirius cítiš to?"  spýtal sa James rozvalený na tráve. Práve dohrali metlobal a teraz ležali rozvalení akurát pod kuchynským oknom. " Mama asi zase pečie niečo dobré."

"Naša mamka VŽDY pečie iba dobré" povedal Sirius s dôrazom na slove "naša".   "Je tá najlepšia kuchárka na svete! A to som si niekedy myslel,že rokfortským škriatkom sa nik nevyrovná."

"Veru chlapci,máte pravdu" povedal Fleamont Potter, ktorý sa zrazu vynoril za rohom.

"Ahoj oci " ozvalo sa zborovo.

"Vidím, že ste dnes akosi unavení. No aspon mi z toho ostane viac" šibalsky sa usmial Fleamont. Ešte to ani nestihol poriadne dopovedať a všetci traja vyštartovali po chodníku okolo domu rovno do kuchyne. " Kto bude posledný, nič nedostane!"

Pred kuchyňou ich však zastavila pani Potterová : "Kto bude posledný, dostane ako prvý pretože buchty musia najprv vychladnúť. O 10 minút ich máte v obývačke na stole " schladila ich a tak sa pomali pobrali preč.

" No chlapci, neviem ako vy ale ja si idem pekne prečítať do obývačky noviny. Keď prídu buchty,budem tam prvý."  objasnila svoju taktiku hlava Potterovskej rodiny a pobrala sa do obývačky.

"To nie je zlý nápad." uznanlivo povedal Sirius a tak sa pobrali do obývačky. Na pol ceste ho však James zastavil.

"To nie je zlý nápad, Sirius, ale ja mám lepší" a pošepky mu ho rozpovedal.

O pár minút sa dve čiernovlasé hlavy pomali zakrádali smerom do kuchyne. Nič netušiaca pani Potterová vyložila buchty na tanier, dokončila limonádu a pobrala sa preč.

-----------------------------------

Fleamont Potter si spokojne sedel v obývačke a čítal noviny. Sem-tam netrpezlivo pozrel na hodiny a čakal na buchty. 10 minút sa pomali chýlilo ku koncu. Zrazu začul hlasy. Najprv im nevenoval pozornosť ale po chvíli si uvedomil,že sú čoraz hlasnejšie a vychádzajú z kuchyne.

" Sedem!"

" Osem!"

"OSEM!"    "Fúú myslím, že zjem aj deviatu. Tie buchty sú úžasné!"

Fleamont si rýchlo spočítal dve a dve. Pred očami sa mu zjavila vidina rýchlo miznúcich buchiet. Okamžite letel do kuchyne. " To snáď nemyslíte vážne..."

"Osem, Paroháč vyhral si. Myslím, že už viac nedám." povedal uznanlivo Sirius. "Ale to len preto, že si vytrénovaný a napchávaš sa tu dobrotami už 16 rokov. Ale neboj sa, na konci prázdnin ťa porazím." 

" O tom nikto nepochybuje Sirius" ozvala sa pani Potterová, ktorá medzitým tiež prišla do kuchyne s úsmevom na tvári.  Pán Potter medzitým rozdýchaval prázdny tanier.

"Nič sa neboj tatko. Ešte Ti ostal plný plech" ozval sa James a ochotne sa vybral naložiť mu. 

Fleamontovi zaiskrilo v očiach od radosti. Naozaj vyzeral úplne ako James. Spokojne si sadol za stôl.        

" James počkaj, myslím, že tatko by si dal radčej melasové koláčiky." 

"Čože?? " ozvalo sa zborovo. 

"Melasové koláčiky? To hovoríš až teraz mami?? Keď sme sa najedli buchiet..."  

"Teda, niežeby boli zlé..." obhajoval buchty Sirius. " 

" ...ale melasové koláčiky sú ešte lepšie." doplnil ho James.

" No vidíte chlapci" zasmial sa Fleamont "Ako hovoria muklovia: Trpezlivosť ruže prináša."

"Ale ako vás poznám, napcháte do seba aj koláčiky" ozvala sa so smiechom Euphemia a položila na stôl misu plnú sladkej dobroty.

"Fúú, Tichošľap, myslím, že mama má pravdu. Určite sa nájde miesto v žalúdku na také dva alebo tri kúsky. Čo ty na to?"

"Naša mama má vždy pravdu,Paroháč. Je to predsa tá najlepšia mama na svete."

---------------------------------

Hmm Euphemia mala naozaj pravdu. Po koláčikoch sa len tak zaprášilo.

------------------------------

"Naozaj nechápem ako tí chalani dokážu toľko zjesť" povedala potichu zamyslená Lily keď si v pohodlí chrabromilskej klubovni partia kamarátov rozprávala príbehy z prázdnin.

"To vieš Lily, my chalani sme vždy hladný ako vlkolaci. Teda vlastne, chcel som povedať vlci."  ozval sa Remus a všetci sa zborovo zasmiali. Mal dnes dobrú náladu a preto si zo svojho "malého chlpatého problému" robil srandu. Veď komu by nezlepšili náladu kamaráti s plnými kuframi sladkostí od Euphemie Potterovej...

************************

No, ďalšia časť za nami :D  dúfam,že sa páčilo. 

k tým buchtám... dosť ma inšpirovali kamoši, ktorí dokázali do seba napchať osem+  vcelku veľkých buchiet a stále boli hladní


Rokfortské príbehyWhere stories live. Discover now