Rokfortské príbehy

Draco Malfoy a Trix z Bifľomoru

Draco Malfoy si svojím typickým malfoyovským krokom a výzorom #somhrdynasvojrod vykračoval po chodbe smerom do Astronomickej veže na hodinu Astronómie. 

Cesta hradom bola dlhá, pre Slizolinčanov najdlhšia. Ako tak kráčal po opustenej chodbe na siedmom poschodí odrazu ho niečo schytilo za členok a vytiahlo až po strop. Začul iba cinknutie svojho vlastného prútiku o zem a na rohu chodby zazrel postavu v habite, ktorá rýchlo zmizla. 

Zanadával. Pochopil,že to bolo neverbálne kúzlo,že absolútne netuší kto to bol a nevie ako sa odtiaľ dostať. Navyše Crabbe a Goyle si odpykávali trest u Filcha. "Keď ho takto niekto pristihne..." pomyslel si.

Jeho úvahy prerušil dievčenský smiech. Po chodbe sa náhlila dievčina v bifľomorskej uniforme. Čierne vlasy, šibalský pohľad a úškľabok na tváry mu prišli povedomé. Draco si snažil rýchlo spomenúť kde ju videl. Ach, to je tá čo minule na Herbológii premenila Longbotomov kaktus na oranžovo. Ten idiot sa na tom potom smial. Ktovie prečo. No a chodí s ním na Astronómiu. 

Dievča medzitým prišlo ku Dracovi.

"Hej ty tam hore...Nie si náhodou zo Slizolinu? Nemal by si byť náhodou na Astronómii?" 

"Ty tam hore?? Ako to, že nepozná Draca Malfoya? Čo sú to za muklovské spôsoby?" pomyslel si Draco. " A nemáš byť náhodou aj ty na Astronómii?" zakričal Draco povýšene späť.

"Mám" povedalo dievča a šlo ďalej akoby sa nič nedialo.

"Hej počkaj" zakričal znova Draco. "Daj ma dole alebo mi podaj prútik!"

"A prečo by som mala?" spýtalo sa dievča.

"No preto,že som Draco Malfoy a narozdiel od teba mám čistú krv a ..." 

"A ja mám narozdiel od teba prútik a môžem robiť čo chcem" skočila mu do reči, zasmiala sa a otočila sa na odchod.

Draco rýchlo premýšlal " Vyzerá vcelku milo aj keď je nehorázne drzá. To ale asi preto lebo je mukelka. Ale možno ma dá dole. Ako to ten Potter hovorí keď niečo chce? Prosím?" 

"No tááák, nemôžeš ma tu nechať. Daj ma dole. Prosím" povedal zaliečavo Draco.

Dievča sa otočilo a treesk, Draco zletel na zem. Práásk, zapraskal Dracov členok. 

"Merlinove gate, to bolí" sykol Draco. Členok bol očividne zlomený. "Hlúpe dievčisko" zanadával a pobral sa krívajúc do Nemocničného krídla.

Vošiel dovnútra a pobral sa rovno za Pomfreyovou. V jej kancelárií však našiel starú,trocha obéznu a na prvý pohľad dosť nepríjemnú ženskú. 

"Čo tu chceš?" nevrlo naňho zazrela. Draco okamžite nasadiľ svoj ľadový hlas " Asi mám zlomený členok." 

" Ooo mladý pánko má ASI zlomený členok. Také neošetrujem. Ošetrujem iba naozaj zlomené,tak si daj odchod." 

" Mám zlomený členok" povedal dôrazne tým najľadovejším hlasom.

Babizňu to očividne zastrašilo. Veď koho by nie. Taký hlas presýtený opovrhovaním,vyhrážkou a nenávisťou bol typický pre Malfoyovcov a všetci sa ho báli. 

 " Tak si sadni, nemám na teba celý deň."

O chvíľu mal členok napravený,ledabolo uviazaný a s rozkazom ležať a s vyhliadkou týždňa v Nemocničnom krídle lebo to bola komplikovaná zlomenina ostal Draco ležať sám v celej miestnosti. 

O chvíľu nastal čas večer. "Dúfam,že mi ju po ceste nerozleje" pomyslel si Draco. Ale večera neprichádzala. Zrazu sa babka vynorila z kancelárie oblečená v kabáte vyfintená von.