Hranica reality

6.

S úzkosťou som sledovala, ako ostatní strážcovia odchádzajú.

,,Bolo by zdvorilé, keby si ku mne nestála otočená chrbtom," mala som z nej zimomriavky a priam neodolateľné nutkanie ujsť.

Opatrne som sa otočila a zdvihla pohľad. Prebodávala ma svojimi zafírovými očami, prisahala by som, že mi videla až do duše.

,,Ako sa voláš?" nečakala som, že mi položí takú banálnu otázku.

Bola som si istá, že o mne už všetko vedela.

,,Laura Trevanová," moje meno mi v tomto svete pripadalo trápne obyčajné.

,,Vaše priezviská ma nezaujímajú. U nás také veci nepotrebujeme," vyzerala, že ju viac zaujíma parožie jej kamzíka, ako ja.

,,Rozumiem," jediné, po čom som túžila, bolo vypadnúť z jej dohľadu.

,,Takže Laura. Si si istá, že chceš prijať post strážkyne?" vyzerala viac než znudene.

Bolo na nej vidno, že úlohu strážcov neberie smrteľne vážne ako Andrej. Jej otázka ma zarazila. Nebola som si istá. Ten post som vlastne vôbec nechcela. Ale keď som videla, ako  mnou absolútne opovrhuje a podceňuje ma, moje prekliate ego sa rozhodlo odpovedať úplne inak, ako som plánovala.

,,Som si stopercentne istá," na perách sa mi zjavil samoľúby úsmev a ruky som si prekrížila v odmietavom postoji.

Čo som to urobila? Ako som mohla zareagovať tak impulzívne bez ohľadu na následky?

,,Výborne. Dúfam, že ti Brann povedal, čo to obnáša," Duch Hôr mi konečne začal venovať aspoň trochu svojej drahocennej pozornosti.

,,Neviem, či mi povedal všetko," zdalo sa mi, že Andrej to celé bral príliš optimisticky, a tak som to chcela počuť v reálnejšej forme.

,,Tak ti to teda zopakujem. Čo je Hranica už určte vieš.  Tvojím poslaním bude chrániť ju a obraňovať, aj keby ťa to malo stáť život. Táto povinnosť bude aj predmetom tvojej prísahy, ktorú zložíš po záverečnej skúške," pozrela na mňa,  či všetkému rozumiem.

Zjavne ma pokladala za niekoho s inteligenčným kvocientom päťdesiat a menej. Začala som horlivo prikyvovať a trpko som ľutovala, že som sa do toho dala. Bolo však už neskoro vycúvať a zbabelosť sa na mňa rozhodne nepodobala.

,,O Fantázii ani ničom s ňou spojenou nesmieš nič povedať. To mi prisahaj tu a teraz," prísahy zjavne brali dosť vážne.

,,Prisahám, že o Fantázii ani o ničom s ňou spojenou nikomu nepoviem," zamrmlala som.

,,Porušenie tohto sľubu sa kruto trestá, buď si toho vedomá," vážne ma považovala za mentálne nesposobilú osobu.

Alebo tu monarchické správanie v ako stredoveku bolo na dennom poriadku, podľa toho, s akým rešpektom ju pozorovali chalani.

,,Som si vedomá," odsekla som.

,,Drzosť sa taktiež trestá, ale vzhľadom na to,  že nevieš ako to tu chodí, ti odpúšťam," prepálila ma pohľadom

,,Prepáčte," mala som zdravo vyvinutý pud sebazáchovy.

,,Ospravedlnenie sa prijíma. Výcvik začne hneď. Vo Fantázii musíš stráviť aspoň pol dňa, vždy v sprievode niektorého zo strážcov, pravdepodobne Branna,"

,,Tri hodiny v tunajšom, alebo našom čase?" prerušila som ju, za čo som si zaslúžila karhajúci pohľad jej dvorných víl.

,,My tu pojem čas nepoznáme. Ale tu.
Vo vašom čase prejde pár minút," moje prerušenie našťastie ignorovala.