Cestou do O2 arény som šprintovala aby som neprišla neskoro. No už na začiatku ulice som vedela že budem mať kopu práce. Tie baby sú šialené. Je ich tu viac ako 1000, jačia ako zmyslov zbavené a sú ako odtrhnuté z reťazu. Pokrútila som nad tým hlavou a so svojou útlou postavou som sa predrala až ku vchodu kde som sa preukázala nejakým dvom a tý ma s prižmúrenými očami pustili dovnútra pričom jeden z nich išiel som ňou a odviedol ma za pánom v čiernom.
,,Tvrdí že je Samantha Carter." Prehovrí tlmene a obaja sa otočia na mňa. Obaja sa na mňa pozrú a ten za ktorým sme prišli vypleštil oči .
,,Som Paul Higgins." Predstavil sa a naprahol ku mne ruku. S pevným stiskom som ju prijala a znova hodil divný pohľad. Som síce útla ale sily mám ako týto dvaja dokopy.
,,Samantha Carter." Odvetila som mu a jeho ruku som pustila pričom tá moja volne skĺzla pozdĺž tela.
,,Môžem vidieť nejaký tvoj doklad?" Spýtala sa ma a ja som vytiahla zo zadného vrecka občiansky preukaz. Premeral si ho pohľadom po očku pokukoval po mne a po chvíli mo ho vrátil.
,,Poď som ňou." Prehovoril otočil sa mi chrbtom a bral ako samozrejmosť že ho následnujem. Prešli sme pár chodieb a ocitli sme sa v nejakej miestnosti kde boli samý chlapy.
,,To je Samantha, je tu na skúšku. Tom, podaj mi zbraň a mikrofón." Prehovoril a otočil sa k nám nejaký tmavovlasý chlapík okolo 25 a premeral si ma pohľadom tak ako všetci v miestnosti pričom vykonal to čo mu bolo povedané. Už už mi to išiel Paul vysvetlovať ako si mám čo dať no nebolo treba. Pozrel na mňa neveriacky a každému začal udávať polohu. Mala som sa motať medzi davom jačiacich báb. Lepšie som fakt nemohla dostať. Samozrejme som držala jazyk za zubamy a od rána sa modlila aby ma vzali. Premiestnila som sa na svoje miesto a beznádejne som sa nudila.
,,O chvíľu to prepukne. Bude konečne po nich." Začula som šeptom od zadu a moje ja jasalo nad akciou, ale nie moc dlho. Poobzerala som sa okolo seba na poschodí som si všimla nepatrný pohyb. Zaostrila som zrak na to miesto a stálo tam jedno dievča v mojom veku ktoré si montovalo na hlaveň zbrane tlmič.
,,Paul, hore na balkóne po pravej stra..." Nedohovorila som pretože začala mieriť a chystala sa vystreliť. V tom okamihu som vytiahla svoju zbraň a padol výstrel. Nie od nej ale odomňa. Jej zbraň odletela a vystrašene sa poobzerala okolo seba. Všade bol krik a zhon všetci utekali iba tý piati dementi tam stáli a kukali sa na všetko. Vykročila som smerom k nim keď na mňa dopadla čiasi ruka a zdrapla ma. V okamihu som sa otočila a s výkopom pravej nohy som dotyčnú zasiahla do ľavého boku.
,,Suka." Precedila pomedzi zuby a uštedrila mi ranu do brucha čím mi na moment vyrazila dych. Pokým som sa zviechala pocítila som ostrú a štipľavú bolesť v pravom ramene a následne teplú tekutinu ako mi steká po ramene. Šibla som pohľadom hore a všimla som si diabolský úsmev na tvári no tiež Toma ten čo mi dával mikrofón aj zbraň za ňou tak som sa zasmiala aj ja a to ju zmiatlo. V okamihu som vystrelila k protivníčke tu dole a lavačkou som jej uštedrila pekný úder do jej roztomilej tváričky pričom som jej pretala hornú peru. Nasledoval mierny výkop pravou nohou a dievčina sa mi váľala pri nohách. Pri kučeravom chlapcovi so zelenými očami sa odrazil jas so striebornej Runger kaliber 22. Vzdialenosť bola minimálna no šikovnosť moja neopúšťaj ma a ja som zakopla a to mu zachránilo život. Vystrel padol do prázdna a v tú chvíľu prišiel Paul a zaistil aj tretiu osobu ktorá im išla po krku. Po prehľadaní celej O2 arény sme v spokojnosti zosadli kade tade a tie tri sme vidali polícií.
,,Skvelá práce Sam." Povedalo pár chlapov vrátane Paula a modlila som sa ako už od rána aby som túto prácu získala.
,,Vďaka." Odvetila som im a odpratala sa na toalety, kde som si vyzliekla svoje čierne tričko na krotom krv nebolo vidieť. Bolo to len škrabnutie, našťastie. Dvere sa z rachotom otvorili a tam stál Paul.
