,,Tak to sa mýliš kráska..." Zapriadol mi Liamov hlas priamo do ucha zatiaľ čo chladná čepeľ ostrieho sa mi dotýkala rozhorúčenej pokožky. Môj pud sebaobrany nesklamal a čepel ktorá sa skvela na mojej alabastrovej pokožke bola teraz v mojich rukách a na Liamovej tváry bol krvavý škrabanec.
,,Čo to kurva...." Zašeptal Liam prekvapene a ruku si priložil na šrám ktorý som mu spravila. Moje ľadové oči sa mu zapichli do jeho a prinútilo ho si sadnúť.
,,Slová ktoré som povedala som myslela vážne Styles. Darcy je moja dcéra. Stačí jeden chybný krok, jedno slovo a v živote ju už neuvidíš. Rozumel si?!" Zavrčala som Harrymu priamo do tváre len čo som sa odvrátila od Liama a zapychla som do neho svoj uhrančivý pohľad.
,,To sa ešte uvidí Carter." Odvetil mi Harry s ľadovým hlasom. Jediné čo som spravila bolo to že som sa na neho žiarivo usmiala. Jeho pohľad sa z ľadového stal nechápavým.
Naklonila som sa k nemu, vzala som mu Darcy z rúk, dala ju do ohrádky kde sa začala hrať, vrátila sa k Harrymu. Svoje ruky som umiestnila na rany ktoré boli najcitlivejšie. Skôr ako si všimol a uvedomil čo idem spraviť sa zvíjal od bolesti a jeho sila ktorou sa ma snažil odtlačiť bola ako sila Darcy keď sa vzpiera.
,,A teraz ma počúvaj Styles," Zavrčala som mu do ucha. ,,Je mi jedno čo si myslíš alebo čo hovoríš. Je to moja dcéra a to či ju uvidíš bolo, je a aj bude na mne. Ešte raz sa rozhodneš mi protirečiť alebo niekto z tvojich kamarátov sa ma dotkne zabijem ťa." Posledné dve slová som zasypela nenáviste a srdce mi zvierali žeravé kliešte a trieštili ho na márne kúsočky. Prudko som sa od neho odtiahla, jeho sánky boli zaťaté akoby si zarazil zuby do seba, viečka pevne zatvorené, dlane zaťaté v päsť. Jeho nádychy boli prerývané a sypké.
,,Rozumel si ma?!" Zavrčala som a čakala som kým mi dá odpoveď. Ústnej som sa nedočkala hneď ale predsa len prišla.
,,Á-áno." Zasypel ešte s bolesťou Harry a pomaly otvoril oči ktoré upriamil na mňa. Zlené smaragdy boli plné bolesti, zraniteľnosti a údivu.
..Fajn." Odsekla som mu. Naprahla som k nemu ruku a čakala som kým ju príjme. Opatrne sa po ňu natiahol a prijal ju. Jemne som mu ju stlačila a zľahka zatriasla.
,,Nezahrávaj sa som ňou Harry. Nepoznáš ma." Varovala som ho priateľsky načo mi len prikývol.
,,Mal by si si ísť ľahnúť. Musím ti previazať rany. " Prehovorila som a on opäť len prikývol, no nie mne ale za mňa. V tom okamihu som sa otočila a hľadela som na Liama ako idšiel odistiť zbraň a vypáliť guľku.
,,Tststs." Vydala som so seba a zbraň som mu vzala z ruky. Bol to malý revolver, s plným zásobníkom.
,,Jedna by ti nestačila?" Spýtala som sa ho a zbraň som si zastrčila za nohavice. Pokrútila som hlavou a naznačila som mu nech si sadne.
,,Pozrite chlapci, buď bude všetko dobré a budeš môcť vídať Darcy kedy chceš, na ako dlho budeš chcieť s tým že tam vždy budem, alebo sa rozlúčime. Je to na tebe čo si zvolíš." Prehovorila som k nim no všetky moje slová boli adresované Harrymu, ktorý pomaly začal prikyvovať.
,,Fajn, beriem. No jedného dňa mi povieš áno. Sľúb mi to." Prehovoril raneným hlasom akoby to ani nebol on.
,,Chcem aby si vedel že nikdy nesľubujem veci ktoré nemôžem splniť a tiež ti ktoré nechcem. Preto ti to sľubujem." Vydralo sa so mňa pričom som mu hľadela do očí v ktorých sa zráčila radosť, neha a úprimnosť.
,,Mier?" Preťal ticho Liam s nádejou v očiach keď sa otvorili dvere a dnu vstúpil James. Premeral si nás pohľadom a zastavil sa na krvavej škvrne na Liamovom líci. V tú chvíľu sa jeho oči zmenili na dva ľadové cencúle, z poza nohavíc vytiahol svoju zbraň a namieril ju na Liama.
