,,Sam?" Prehovoril Harry keď som ich vystrčila z dverí a vychádzala som z nich aj ja sama.
,,Áno Harry?" Spýtala som sa ho.
,,Viem kto si."Zašeptal a mne zaskočilo v krku. Po tomto preslove upadol do spánku. S bledou tvárou zkameňa som sa vydala za Jamesom a Liamom. Sedeli v obývacom pokoji. Jeden na jednej strane a druhý naproti, pričom sa zabíjali pohľadom.
,,Páni, mám toho dosť. James sa dal dokopy s Dan až po tom čo si si ty začal so Sophiou tak nechápem prečo hovoríš že ti ju vzal. Bola to tvoja vina že si ju opustil tak z toho neobviňuj môjho brata. Áno viem odsudzuješ ho za to čím je ale sám si sa tým stal a tým by si Dan vystavil takému istému nebezpečiu ako aj on. A to isté robíš aj Sophii tak už si to obaja uvedomte že ste rovnaký ako vajce vajcu, dočerta!" Rozrečnila som sa a pustila si jazyk na špacír. Chvíľu sa na mňa dívali akoby som spadla z marsu, no nakoniec obaja predsa len prikývli, vstali prešli pred seba a podali si ruky.
Aspoň jeden problém je z krku. Tentokrát si sadli k sebe, pustili si futbal a sedeli tam s pivom v ruke, pre ktoré som im došla a za ktoré sa mi nedostalo vďaky. Odobrala som sa k Darcy, ktorá sladko spala v postielke. Postavila som sa k oknu a pozorovala som výhľad na Londýnske oko.
,,Viem kto si."Jeho slová mi rezonovali mi v hlave. Vie kto som a už mu nebude robiť problém ma zabiť a následne zabiť aj Jamesa. Nezáleží mi na mojom živote, ale čo Darcy? Čo bude z mojím malým dievčatkom? Zabije aj svoju vlastnú krv? Svoju vlastnú dcéru? Prešla som k nej a pozrela sa na jej malé spiace telíčko, ktoré sa nafukovala príjmom vzduchu. Malé pomrvenie a spokojný povdych. Do očí sa mi dostali slzy. Zotrela som si ich, pohladila ju po hlavičke a dala jej nežný bozk do vláskov. Opustila som tú miestnosť a vybrala sa skontrolovať Harryho. Práve v čas. Prebral sa.
,,Ahoj." Povedala som po tichu. Zamrkal a privykol si na tmu ktorú pretínalo len svetlo z mesiaca.
,,Ahoj." Zachraptil ospalým hlasom a zameral sa svojím pohľadom na mňa.
,,Ako sa cítiš?" Spýtala som sa ho a pomaly soms a k nemu približovala.
,,Stále rovanko, no zároveň lepšie." Prehovoril potichu a vpíjal sa mi smaragdami Darcy do očí.
,,To je fajn." Odvetila som mu vecne.
,, Nespítaš sa ma na to? " Spýtal sa a ja som na neho pozrela sprvu nechápavo, pričom mi to došlo.
,,Čo s tým hodláš robiť?" Spýtala som sa ho.
,,Azda čo s tým hodláme urobiť obaja." Odvetil mi s pohľadom zašpendleným do mojej maličkosti.
,,Mysli pri tom na Darcy." Zašpetala som na neho a dúfala som že to obmäkčí jeho srdce.
,,To myslíš vážne? To my hovoríš práve ty?! Myslela si na ňu aj v tedy v Rio de Janero?" Zavrčal na mňa až ma zamrazilo v kostiach. Bol tam, videl ma! V ten deň keď som sa s nimi stretla a zachránila Dan s Alexis.
,,To bolo iné." Zašeptala som do ticha.
~~~
,,A teraz budeš pikať, Styles." Zavrčala mi do ucha Susan. Bez toho že som ju bol vnímal som sa jej prisal na pery, a predstavoval som si pery dievčaťa z pred dvoch rokov. Jej sametovú pokožku ako mi kĺže po ramenách jemným dotykom končekmi prstov. Jej sviežu chuť jazyka. Zaskučal som id rozkoše ale aj od bolesti. Úder číslo jedna bol zasadený do brucha a ja som prestával chápať čo sa deje. Pokračovala tak ďalej až som nemohol normálne dýchať. Moje rebrá totižto dostali zabrať a ako posledné čo si pamätám sú slová pred tupým úderom do hlavy, ktoré znemli : To dievča s pred dvoch rokov máš rovno nad sebou. Je ním Samantha Carther. A vIac len tma.
Cítim na sebe dotyky nežných rúk ako ma omývajú, v diaľke počujem hlasy no ničomu neroumiem poriadne. Je to len šum. Chladný no nežný dotyk vystriedava neosobný drsný dotyk, no vzápätí sa mení na šetrný a opatrný. Všetko ide rýchlo, zrazu sa ma dotýka prikrývka, ktorá je chladná. Pomaly sa nadýchnem a prekvapivo to ide, pričom mi udrie do nosa vôňa tak omamne jedmná a známa. Vôňa dievčaťa ktoré hladam. Vôňa Samanthy Carther.
Moje telo začalo protestovať proti tejto polohe a tak som musel otvoriť oči no nič som nevidel, len som cítil neosobný dotyk pevných paži dákeho chlapa.
,,Kde to som? Prehovoril som váčším chraplákom než inokedy a pokúšal som sa posadiť s pomocou neznámeho.
,,Nerád ti to hovorím ale v byte nepriateľa." Prehovoril Parker ktorého hlas by som spoznal aj ako mŕtvy. Rozlepil som oči a poobzeral som sa okolo seba. Ako prváho som uvidel Jamesa, potom Liama a nakoniec ju. Sam.
,,Zavri si klapačku James. Si o poschodie vyšie než bývaš. Priviedol ťa sem Liam. Ako sa cítiš?" Vybuchla na Jamesa a mal som chuť sa na neho zaškľabať no to by nerobilo dobrotu. Priblížila sa ku mne a jej čierne dlhé vlasy s jemnými vlnamy sa rozvýrili okolo tváre anjela.
,,Cítim sa ako prevalcovaný parným vlacom." Prehovoril som chraptivo z vyprahnutého hrdla. Presunula sa k chladničke vytiahla z nej pramenitú vodu, vložila do nej slamku a priložila mi ju k perám.
,,Pomaly pi, je to studené." Upozornila ma a ja som pomalými dúškami pil vodu ktorú som vďačne do mojich vyprahnutých úst prijal.
,,Pospi si." Prehovorila sametovo jemným hlasom anjela a jej dlaň sa priblížila k mojej tvári. Pohladila ma po líci a ja som si doslova tento okamih vychutnával. Opäť som cítil jej jemnú pokožku na mojej. Bola omamná ako droga. Jej ruka sa stiahla a na mieste kde sa ma dotkla ostal chlad po ohni. Vyhnala tých dvoch a nakoniec odchádzala ona.
,,Sam?" Ozval som sa a ona zastala a opäť vykukla z polozatvorených dvier.
,,Áno?" Spýtala sa a zahľadela sa na mňa s jej hnedými milujúcimi očami.
,,Viem kto si." Zašeptal som z posledných síl a videl som ako viditeľne zbledla. Dočerta!
Môj spánok bol o noci ktorú sme spolu strávili. Pomaly sa sen začal rozmazávať a moje oči sa prebudili do tmy, ktrú pretínalo len svetlo z mesiaca a jedna osoba ktorá práve vošla.
,,,,Ahoj." Prehovorila a tým preťala akýkoľvek návrat do ríše snov no jej hlas znel ako balzam na poranenú dušu. Zamrkol som a privykol som si na tmu ktorá nás obkolesovala.
,,Ahoj." Zachraptil som ospalým hlasom a zameral sa svojím pohľadom na ňu.
,,Ako sa cítiš?" Spýtala sa ma, pričom sa pomaly ku mne približovala.
,,Stále rovanko, no zároveň lepšie." Prehovoril som potichu a vpíjal som sa jej svojími očami do tých jej. Premýšľal som aké ma oči Darcy, či moje zelené, alebo jej čokoládové, hrejivé ktoré vás pri každom pohľade pohladia na duši.
,,To je fajn." Odvetila mi vecne, obrnená voči čomukoľvek. Presnejšie kvôli tomu že viem pravdu.
,, Nespítaš sa ma na to? " Spýtal som sa jej pričom som si všimol jej nechápavý pohľad ktorý sa zrazu zmenil na pohľad plný strachu a bojovnosti.
,,Čo s tým hodláš robiť?" Spýtala sa ma vzpurným hlasom, ktorý zráčil strach.
,,Azda čo s tým hodláme urobiť obaja." Odvetil som jej s pohľadom zašpendleným do nej.
,,Mysli pri tom na Darcy." Zašpetala tak potichu až som ju sotva počul a vo mne to vybuchlo.
,,To myslíš vážne? To my hovoríš práve ty?! Myslela si na ňu aj v tedy v Rio de Janero?" Zavrčal som po nej až ma zabolelo na hrudi! Mala možnosť mi to povedať v Riu no ona nie, ona musela mlčať a tajiť niečo na čo som mal právo
,,To bolo iné." Zašeptala do ticha ktoré sa dalo krájať.
~~~
Vie to! Čo teraz?!
Rozhodla som sa že každý ťýždeň pridám jednu časť vždy v sobotu alebo nedelu, poprípade v piatok :D Áno som tatar a píšem ako debil D: Milujem vás D:
