,,Harry." Vykoktala som so seba a nahodila som milý úsmev, ktorý skrýval moju akruálnu nervoziru.
,,Čo tu robíš? Kedy si prišla z Ria? " Vysolil na mňa len čo sa za ním zatvorili dvere od výťahu a atmosféra zhustla.
,,Pred tromi dňami, a kupovala som byt." Odvetila som jasne a čo najstručnejšie aby ma môj vlastný hlas nezradil.
,,To znamená že budeme susedia. Čo tvoje dieťa? A James?" Spýtal sa no otázku na Jamesa vyslovil priškrtene a a so značnopu nechuťou.
,,Mám zdravú jeden a pol ročnú dcéru, volá sa Darcy a James je s Alexis a Dan u nich doma." Odvetila som mu a pri zmienke o Darcy som sa usmiala sama pre seba. Prehrala som si jeho slová spätne a po chvíli mi doplo čo povedal. Ja a Harry budeme susedia!
,,Veľmi pekné meno. Vždy som túžil aby sa moja dcéra volala Darcy. Mimochodom teraz ma napadlo, čo to bolo v tom Riu s Jamesom a Dan a ich dcérou?" Vyzvedal Harry aj naďalej a dvere výťahu sa otvorili. Vyšli sme von z výťahu a atmosféra sa ako tak uvolnila.
,,Do toho ťa nič." Odvetila som mu šmarila som po ňom hnusný pohľad a vybehla von. Ešte dnes mám v pláne sa nasťahovať, základný nábytok ta je a s Dan pôjdeme nakúpiť ostatok. Moja Corvette zr1 brázdila ulicami Londýna a z hlavy som stále nemohla dostať Harryho. Sakra, prečo ja mám také šťastie?! Pýtala som sa sama seba. Moje autíčko spomalilo až úplne zastavilo pred domom z ktorého práve odchádzam.
,,Sam!" Zhúkol James a mno trhlo. A to som len otvorila dvere.
,,James!" Zhúkla som rovnako aby kontroloval svoj hlas.
,,Pohni sojím zadkočkom a naklusaj mi do kancelárie." Povedal presladeným tónom a ja som vyhľadala Dan ktorá stála opodial a pohľadom sa mi ospravedlňovala. Len ona vedela kde som dnes bola. A obe sme vedeli že to Jamesa naštve. A skara...
,,Kde si bola? " Spýtal sa priškrteným hlasom a díval sa mi modrými studničkami do očí. Naprázdno som preglgla a zadívala sa mu do očí čo najintenzívnejšie.
,,Kúpiť byt." Zašeptala som sotva počuteľne no zdalo sa že to počul.
,,Cením si úprimnosť. Je ti to s nami zle?" Spýtal sa a ja som zalapala po dychu.
,,Nie to nie! Ale potrebujete súkromie a uh no chcem sa osamostatniť. Som ti za všetko vďačná, a aj to že si ma vzal pod svoje ochranné krídla čo si nem..." Nestihla som dopovedať pretože mi skočil do reči.
,,Musel." Prehovoril pre zmenu šeptom on.
,,Nechápem prečo. Som pre teba absolútne cudzia osoba, na ktorú si sa mohol z vysoka vykašľať a mohlo ti byť jedno čo sa bude som ňou diať." Prehovorila som a svoj pohľad som zabodávala do Jamesa. Bez toho že by mi odpovedal sa natiahol do stolíka, pričom odomkol jednu so zásuviek vytiahol nejakú zložku a podal mi ju. Svietilo na nej moje meno.
,,Samantha Carter." A s menšími obavami som ju otvorila.
,,Narodená 17.5.1995 Londýn." K popisu bola kópia môjho rodného listu, až pokým som si nevšimla jedného omylu. V kolonke súrodenci svietilo meno James Carter. Čo bola blbosť, ja súrodencou nemám.
,,Toto nie som ja. Nemám súrodencou. Je to omyl." Hovorila som no sama som tomu neverila keď som otočila stranu kde boli testy DNA z pred dvoch rokou. Bol to dátum kedy James odišiel z domu v Riu.
,,Nepodobáme sa na seba. Nemáme rovnaké priezviská. Sme úplne rozdielny." Hovorila som a snažila sa nájsť argumenty ako to vyvrátiť a vnútiť si svoju lož.
,,Som adoptovaný. Naši rodičia nemali peniaze na to aby ma mohli vychovávať. Mám oči po matke a ty po otcovi" Prehovoril a mne sa vybavili matkine oči. Jej azúrové oči ktoré žiarili na kilometre. Pri tejto spomienke som sa usmiala.
