Naše Malé Tajomstvo (Newtmas story)

Pravda vyšla najavo alebo nie? - Thomas

Thomas

„Môžeš nám prosím ťa povedať kde je Newt?" opýtal sa ma Gally. V momente keď som začul túto otázku som mal pocit, že sa mi zastavilo srdce. Hlavne preto lebo som dúfal, že sa ma to nikto nespýta. No tiež aj preto lebo som si nemyslel, že by sa ma to spýtal práve Gally. Všetci vyzerali, že sú rovnako zaskočený ako ja, ale skôr tým, že Gally niečo povedal a nie tou otázkou čo sa spýtal.
„Tak odpovieš mi alebo nie?" opýtal sa ma znova a tentokrát som v jeho hlase počul náznak hnevu. Vedel som, že im to raz budem musieť povedať no nečakal som, že to bude práve tu a teraz. Nevedel som ako začať. Gally sa na mňa pozeral a vedel som, že ak čoskoro niečo nepoviem tak ma zrejme zmláti. Snažil som sa vymyslieť ako začať. Nadýchol som sa a začal som im to všetko vysvetľovať. Tú časť, že sa z Newta stal crank som vynechal. Teda aspoň na teraz. Hoci viem, že všetci vedia, že nebol imúnny voči Erupcií nemusia vedieť, že jej podľahol úplne.

Zatiaľ som sa úspešne vyhýbal tomu aby som im povedal to čo si už nikdy neodpustím. Ale to som sa poriadne mýlil. V momente keď som si myslel, že som sa tomu vyhol Aris povedal: „Dobre ale to ešte stále nevysvetľuje čo sa s ním stalo. Stále si nám nevysvetlil kde vlastne je. Radim ti aby si čím skôr povedal pravdu, pretože mám taký pocit, že ak sa to budeš aj naďalej pokúšať zatajiť nedopadne to s tebou dobre," povedal a znova na mňa uprel vážny pohľad. Pozriem sa okolo seba a vidím ako sa na mňa upierajú vražedné pohľady, každého kto tu sedí. Aris má pravdu toto pre mňa nedopadne dobre. „A je to tu Thomas musíš im povedať pravdu," pomyslel som si. Zhlboka som sa nadýchol a chystal som sa povedať tú najhoršiu vec v mojom živote. Vtedy som však začul z chodby kroky dvoch osôb. Všetci sme zmeraveli lebo sme nevedeli čo máme robiť. Blížili sa k nám a nevyzeralo to pre nás práve najlepšie. Minho a Sonya chytili zbrane pripravení zaútočiť. Vedel som, že na tie osoby neuvidím, pretože boli za mojim chrbtom. No Sonya, Aris, Minho a ostatný ich zbadajú. Boli pripravení začať strieľať ak by to bolo potrebné, no v tom sa kroky zastavili, ako keby sa tie osoby rozhodli ísť iným smerom. Mohla to byť Ava Pageova alebo Podkan. Mohol to byť aj niekto z CHAUS-u. No to sa už asi nikdy nedozvieme čo je v tejto situácii len dobré.
„Môžeš pokračovať," povedala Sonya.
„Tomuto sa snáď nevyhnem," pomyslel som si chystal som sa vysloviť tie tri slová.

No v tom som si všimol ako všetci ostatní zmeraveli, ako keby práve zbadali ducha alebo čosi také. Ničomu som nerozumel, pretože som nevidel za svoj chrbát a v takomto malom priestore v akom sme sa práve nachádzali som nemal možnosť sa otočiť. Pravdepodobne sa predsa len tie dve osoby rozhodli ísť našim smerom.
„A je po nás," pomyslel som si. Čakal som na výstrel z pištole alebo úder do hlavy no to čo nasledovalo ma prekvapilo omnoho viac. Sonya sa postavila zhodila zbraň na zem a rozbehla sa za mňa všetci ostatní na ňu pozerali ako keby práve stratila rozum no ja som tam len tak sedel a sledoval som to ako sa tvária. Nebolo počuť ani slovo všetci vyzerali že odpadu. Nech sa za mnou dialo čokoľvek muselo to byť niečo čo nik nečakal. Nebol som si istý či chcem vedieť čo sa deje. Keď som konečne prišiel na spôsob ako sa otočiť tak aby som do nikoho nevrazil. Začul som za sebou hlas, ktorý som nečakal. Hlas, o ktorom som si myslel, že už ho nikdy nebudem počuť.
„Dúfam, že sa ich tu nesnažíš vydesiť na smrť Tommy," povedal ten hlas. Ostal som sedieť ako prikovaný. Neveril som tomu čo počujem. Toto sa mi iba zdá on tu nie je. Len si nahováram, že ho počujem, moja myseľ sa so mnou zahráva a takto ma trestá za to čo som spravil. Určite za mnou stojí niekto z CHAUS-u a ja som si len myslel, že je to Newt. Keď som sa konečne prebral zo šoku a dokázal som sa pozrieť hore videl som ako všetci stále upierajú zrak na niečo za mnou. Hoci som bol trochu vydesený z toho čo by tam mohlo byť rozhodol som sa, že sa predsa len obrátim aby som zistil z čoho sú všetci taký šokovaní. Sonya stála predo mnou a plakala zatiaľ čo objímala osobu pred sebou. Čosi si popritom mrmlala ale nik jej nerozumel. Teda až na tú osobu čo ju taktiež objímala. Keď som sa pozrel hore aby som tej osobe videl do tváre neveril som vlastním očiam.

Po veľmi veľmi dlhej prestávke som späť s novou kapitolou. Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho ale momentálne mám ešte zopár ďalších povinností, ktoré musím urobiť takže na písanie nemám toľko času koľko by som chcela.

Snáď mi to odpustíte. Vidíme sa pri ďalšej kapitole (ktorá bude zverejnená o pár dní teda aspoň v to dúfam)
L❤️