Naše Malé Tajomstvo (Newtmas story)

Braček - Sonya

Sonya

Nemôžem uveriť tomu čo vidím. Toto sa mi musí iba zdať. Myslela som si, že som ho navždy stratila. Zbraň som pustila na zem, bez rozmýšľania som sa k nemu rozbehla a objala ho. Vedela som, že na mňa všetci pozerajú ale bolo mi to jedno. Pravdepodobne si myslia, že som sa zbláznila no oni nepoznajú pravdu. Od teraz ho už nikdy neopustím.

Čakala som, že ma odstrčí a bude sa na mňa pozerať ako na blázna. Cítila som ako zmeravel keď som ho objala bolo mi jasné, že to nečakal. No o pár sekúnd sa upokojil a tiež ma objal. Bola som vydesená, pretože som mala pocit, že ma objíma len preto lebo nechcel byť neslušný.
„Jasné, že ťa objíma len preto lebo nechce byť neslušný. Veď si ťa ani nepamätá," pomyslela som si. Pri tej myšlienke mi z očí vyhŕkli slzy a začala som nekontrolovateľne plakať.

Zrazu sa však stalo niečo čo som nečakala. Newt ma objal ešte pevnejšie čím ma k sebe ešte viac pritiahol. Hlavu som mala zaborenú v jeho bunde a keďže som plakala zanechala som na nej mokrú stopu. No on nevyzeral, že mu to vadí. Ak by som sa nebála toho ako sa na mňa bude pozerať určite by som sa pozrela hore aby som mu videla do tváre, potom však spravil niečo čo ma úplne šokovalo. Zacítila som ako skláňa svoju hlavu nižšie a nižšie akoby mi chcel niečo povedať. Vtedy sa stalo niečo čo som nečakala zrazu som začula ako mi do ucha šepká: „Neboj sa Lizzy všetko je už v poriadku. Som pri tebe a už nikdy nedopustím aby sa ti niečo stalo to ti sľubujem. Nedovolím aby nás CHAUS znova rozdelil. Raz som ťa už stratil no to sa znova nestane. Hlavne nie teraz, keď som ťa znovu našiel. Som tu s tebou a nikam nejdem. Už nikdy to ti prisahám sestrička," keď som začula tieto slová myslela som si, že snívam.  Ak by som neplakala tak by som sa od radosti smiala ako pomätená. Vedela som, že na nás všetci zazerajú no bolo mi to jedno. Nedokázala som kontrolovať svoje vzlyky aj keď som sa o to veľmi pokúšala. Newt robil čo mohol aby ma upokojil ale ani jemu sa to nedarilo. Napriek tomu, že od doby kedy sme si obaja pamätali, že sme súrodenci ubehlo už veľa času, vedela som, že ak by mohol plakal by tiež. Jediným dôvodom prečo teraz neplakal bol ten, že chcel byť tým veľkým bratom za akého som ho vždy mala. Bol silný len kvôli mne, pretože chcel aby som vedela, že v ňom mám oporu. Mnohí by si možno mysleli, že to robí hlavne preto aby sa nestrápnil pred chalanmi ale môj braček taký nie je.

Bolo toľko vecí o ktorých som mu chcela povedať. No nedokázala som zo seba dostať jednu súvislú vetu. Vždy keď som sa o to pokúsila moje slová zneli ako mrmlanie. Ktoré bolo ešte ku všetkému tlmené jeho bundou a prerušované mojím plačom.
„Ššššš, Lizzy, neplač. Už si v bezpečí," znova mi zašepkal do ucha Newt. Vedela som, že ho budem musieť v určitej chvíli prestať objímať. No bojím sa, že v momente, keď ho pustím tak zmizne, pretože je len výplodom mojej fantázie. A na to pripravená nie som. Nemôžem ho znova stratiť. Najradšej by som sa otočila a opýtala sa ostatných či ho tiež vidia. Ale bojím sa toho ako by zareagovali. Zrazu som zacítila ako zem podo mnou zmizla no aj napriek tomu som sa pohybovala aj keď som vôbec nekráčala. Vtedy mi došlo, že ma Newt nadvihol a niekam ma nesie. Keď sa moje nohy znova dotkli zeme. Najprv som si myslela, že ma len preniesol k ostatným aby nás nikto z CHAUS-u nevidel no to nebolo všetko. Je pravda, že sme boli pri ostatných no namiesto toho aby sme stáli, Newt sedel na zemi a držal ma v náručí. Keď som sa poobzerala vôkol nás všimla som si, že sa na nás všetci pozerajú. Došlo mi, že je to preto lebo nie všetci vedia o tom že sme súrodenci a preto im je táto situácia divná. Tí ktorý to vedia nečakali, že Newta ešte niekedy uvidia no u iných to bola kombinácia oboch vecí dokopy. Keď sa mi podarilo aspoň trochu upokojiť nabrala som odvahu a pozrela som sa hore aby som zistila či je môj braček naozaj pri mne. Môj pohľad sa stretol s jeho a keď som uvidela ako sa na mňa usmieva a pri tom ma znova pevne objíma vedela som, že sa mi to nezdá a on naozaj sedí vedľa mňa živý a zdravý.

"Mohli by ste nám vysvetliť čo sa to tu práve stalo," ozval sa Gally trochu šokovane a otrávene zároveň.
"Na to aby sme vám to všetko vysvetlil by sme potrebovali veľmi veľa času a ten bohužiaľ nemáme, teda aspoň nie teraz. Sľubujem Vám, že keď bude po všetkom tak Vám to vysvetlíme," povedal Newt. Najprv to vyzeralo, že Gally bude protestovať no nakoniec len prikývol.

Všetci sme sedeli v tichosti a čakali sme na vhodný moment aby sme mohli zaútočiť. V hĺbke duše som vedela, že boj ktorý nás čaká bude ten najťažší aký sme kedy zažili.

Po veľmi dĺĺĺhej prestávke som zasa späť. Mala som totižto spisovateľský blok s ktorého som sa nevedela dostať.

Vidíme sa nabudúce 😊😘

L❤️