Young Forever

1.

"Slávaaaa!!!" Práve po mne skríkla moja kamarátka Vika.

Neskutočne ma trhlo, keď ma okríkol ten jej hlas. Aj cez slúchadlá ju bolo počuť. Pozrela som sa na ňu a len vidím, ako sa tam rehoce z mojej reakcie. Dala som si dole jedno slúchadlo a počúvala ako sa mi tam rechce. Mala veľmi nákazlivý smiech. Kútiky mojích pier sa začali tvarovať do úsmevu ,až smiechu. Niekoľko párov očí nás nechápavo pozorovalo ,ale nejavili sme tomu nejaký veľký záujem.

"Crrrrrrrn"
Zazvonilo na hodinu a peklo mohlo začať.

Učiteľka vošla do triedy, ale nebola sama. Hneď po jej pravici stálo bielo-vlasé dievča. Asi sa hanbila, keďže sa na nás ani len nepozrela. Myslím že bola viac zaujatá svojimi čiernymi vansami ,ako nami. Ako sa pozerala do tej zeme pár neposlušných bielych vlasom jej padalo do očí. Zdvihla ruku a napravila si pramienky vlasov za ucho.

"Predstav sa svojim novým spolužiakom". Povedala jej učiteľka čím ju asi vytrhla z jej myšlienok.

"Ehm," jemne si odkašľala a začala vo svojom predstavovaní sa. "Volám sa Janka mám 16 a "

" A hlasnejšie by to nešlo? " Spolužiak ju prerušil a hneď na to sa začali so svojou blbou bandou hneď smiať ,ako keby to bolo nejaké extrémne smiešne.

"A...a..a práve sme sa sem presťahovali". Dokončila svoj monológ a zodvihla svoj zrak na nás.

"Posaď sa tam pred Viktoru a Slávu. Otvorte zošity ....." Janka nás vyhľadávala pohľadom, tak som jej zakývala nak si príde sadnúť. Podišla k nám a posadila sa na stoličku pred nami."Pssst," chcela som zaujať jej pozornosť a to sa mi aj podarilo. Otočila sa ku mne s otáznikmi v očiach. "Ahoj som Slávka a toto teľa vedľa mňa je Vika" pousmiala som sa na ňu a ona mi ho opätovala.

"Ahoj ja som..."

" Ja viem... Janka. Však ťa môžem volať Džana," spýtavo som sa na ňu pozrela a ona len prikívla.

" Sláva nezabávaj ju a počítaj príklady!"

"A-ano prepáčte" zakoktala som sa. Nenávidím keď sa mi to stane, ale musím s tým nejak prežiť. Džana sa hneď otočila smerom k tabuli a počítala príklady. Viktora do mňa rypla prstom. Nechápavo som sa na ňu pozrela a videla, jak sa chce znovu smiať a aj viem prečo. Moje koktanie. Bože ja ju už asi zabijem. Prekryla som jej ústa mojou rukou aby prestala a pretočila nad jej debilitou očami. Konečne zazvonilo.

"Vďaka bohu" povedala som aj s Viktorou naraz. Pozreli sme sa na seba a zasmiali sa. Džana sa k nám otočila a rozpútali sme debatu. Škola nám trom prešla zázračne rýchlo za čo som bola vďačná. Boli sme na ceste domov

"Vika nechceš dnes dojsť zahrať nejaké hry? " spýtala som sa jej.

"Jasné že hej " pousmiala sa a ja som moje oči presunula na Džanu.

" Tiež chceš prísť? " padla skoro tá istá otázka.

"Ak smiem" povedala nesmelo.

" Takže smer môj dom". Prešli sme ešte pár ulíc a ja sme boli pred mojim domom. Viktora to skôr volala vila. No čo vám poviem keď máte bohatých rodičov a v kuse cestujú. Ale vyhovuje mi to.

Odomkla som dvere pustila ich dnu. Vika zaplula do kuchyne zobrať niečo na jedenie a pitie, zatiaľ čo Janka to tu obzerala s otvorenými ústami. Pousmiala som sa nad tým rozdielom. Vyzula som sa a zašla do herne kde som zapla PS4 s nejakou hrou. Počula som kroky. Vedela som že je to Vika ale potom ma napadlo kde asi tak môže byť Janka. Vyšla som z herne. Niečo sa rozbilo a šlo to z kuchyne. Zašla som to omrknúť. To čo som videla ma trochu videsilo ale nie na toľko aby som panikárila. Videla som Janku ako je celá.....

Pokračovanie nabudúce zlatíčka 😊❤