Young Forever

16.

"Ale veď to je už minulosť. Nikto mi neublíži, dobre?" Usmiala som sa naňho a viac ho spučila v mojom objatí. "Ja len" odmlčal sa a pozrel na naše prepletené prsty. "Bojím sa o teba a nechcem aby sa ti niečo stalo". Zahľadel sa mi do očí a priložil jeho čelo na to moje. "Nechcem ťa stratiť. To je všetko". Pozerali sme si do očí a ja som cítila ako sa mi hrnú slzy do očí. "Nestratíš". Zavrela som oči a v tú chvíľu mi začali stekať horúce kvapky po lícach. Otvorila som ich a uvedomila si ako sme boli blízko pri sebe. Prerušil tú malinkatú medzierku medzi nami a spojil tým naše pery. Bozky boli jemné a láskyplne a ja som mu ich s radosťou oplácala. Na chvíľu sme sa od seba vzdialili kôli nedostatku kyslíka a chceli pokračovať ale zas a znova nám tam niekto vtrhol. 

"Do riti Kook nevieš klopať alebo čo?!". Zvýšil Jimin hlas ale asi si to veľmi neuvedomoval. "Ja-ja-ja Jimin musíš mi pomôcť. Prosím " Kookie stál medzi dvermi a prosil ako zmyslov zbavený. "Fajn. Poď sem. ". Jimin prehlásil a poťapkal na posteli vedľa nás. "Ja-ja čo mám robiť k-keď sa mi niekto p-páči? ". Usmiala som sa naňho a chcela odpovedať na jeho otázku ale ChimChim ma predbehol. "Tak jej to normálne povedz a hotovo. Čo sa s tým máš čo srať ". Povedal a preplietol si so mnou prsty. "Lebo ty si takýto vôbec nebol však?". Povedala som a posmešne sa naňho usmiala.
Len prekrútil očami a zabodol svoj pohľad na Kookieho.

"A-ale..... Ja neviem ako na to". Pozrel sa na svoje prsty a hral sa s nimi. "Smiem vedieť o aké dievča ide?". Opýtala som sa a čakala na odpoveď no žiadna neprichádzala. Prešla som ku Kookiemu a chytila mu rameno. "No tak, nemusíš sa báť nám to povedať ". Premiestnila som svoj pohľad na Jimina a následne na naspäť na Kookieho.

"Je to Vika. Ale ona je vkuse s Jankou, Taetaeom,
Jinom a Yoongim a stále ju obchytkávajú a-a ja". "Žiarliš". Doplnila som ho a pozrela mu do očí. Len prikývol a zazrel naspäť na svoje prsty ktoré si prepletal. "Tak vieš čo?". Opýtala som sa a on záporné pokrútil hlavou. "Pomôžem ti s ňou. Čo ty na to?  Hm? ".Rozžiarili sa mu očká ako malému dieťatku ktoré vidí v obchode hračku.

Aktívne prikyvoval a ja s Jiminom sme sa zasmiali. "Inak nevieš kde je Jae? ". Napadlo mi, keď som si uvedomila že som brala aj jeho. Bože zo mňa bude hrozná matka."Hrajú sa a ním ". Jednoducho povedal bez toho aby sa na mňa čo i len pozrel. "Idem za Jaeom, lebo nikdy nevieš čo Taeho napadne v tej hlave". Prehlásil Jimin a vyšiel z izby von.

Kookie mi chytil ruku do tej svojej a jemne mi ju stlačil. "Ako jej mám povedať že sa mi páči?  Prosím si moja jediná nádej". Ten jeho pohľad normálne prosil o pomoc. Začala som rozmýšľať ako jej to môže práve on povedať. "Zober ju do kaviarne alebo niekam a povedz jej čo k nej cítiš. Možno sa trochu zľakne a bude v rozpakoch ale neboj sa, ona to pochopí.". Usmiala som sa naňho a viac mi stlačil ruku. "Ďakujem". Vyceril na mňa biele zuby, pustil moju ruku a aj on vyšiel z izby von.

No, Slávka a teraz dúfaj že mu Vika nezlomí srdiečko.