Young Forever

2.

Videla som Janku ako je celá lepkavá ,snažiac sa poutierať podlahu od kofoly. Pousmiala som sa nad tým, zohla sa k nej a pomohla jej s tým.
"Ja-ja" "To je v poriadku, veď sa nič nedeje" zasmiala som sa a doutierali sme podlahu.

Zobrala som kofolu, už poloprázdnu a vyšla schody do herne. Vika už mala zapnutú hru a ani si nás nevšimla. Podala som Janke kofolu nech ju na chvíľu podrží a dala som si prst na usta aby bola ticho. Podišla som potichu k Vike. Už som stála hneď za ňou. "Sláva ja ťa vidím!"

Vypúlila som oči a nechápala čo sa v tom momente deje. Ako ma mohla vidieť? Pozrela som sa na obrazovku. Bola celá čierna s nápisom GAME OVER. Medzi tým ako som pozerala do monitora som počula ich tlmený smiech.

"Tak nič no...... Možno nabudúce." Sadla som si vedľa nej a Janka urobila to isté. Zobrala som ešte 2 ovládače pre mňa a Janku. Podala som jej ho. Len sa naň nechápavo pozrela a potom na mňa.

"Ale ja neviem ako sa to ovláda" Zahanbene sa pozrela do zeme. Usmiala som sa na ňu. "Tak ja ťa to naučím" Sadla som si za ňu, dala jej ovládač do rúk. Bradu som si položila na Džanine rameno a jemne som chytila jej studené ruky.

"Takže chyť si to takto a stlač toto..... " začala som Janke vysvetľovať ako sa to ovláda. Celkom jej to šlo ,stále to nebolo ono ale tak čo mám čakať možno že drží herný ovládač prvý krát v živote. Pomyslela som si.

"Neboj ty sa to časom naučíš" Pousmiala som sa a ona mi úsmev opätovala. "Hlavne keď sem budeš chodiť každý deň ako ja" Ozvala sa zrazu Vika a zasmiala sa. "No a že prečo toľko platím za elektrinu" pokrútila som nad tým hlavou a usmiala som sa.

Už bolo 5 hodín večer. Zodvihla som sa a začala upratovať ten neporiadok čo sa tu nachádzal. Keď si ma Vika všimla hneď sa zdvihla a pomohla mi aj s Jankou. "Takže zajtra pokračujeme? " Opýtala sa Vika s úškrnom. " Jop ako vždy " Mrkla som na ňu a zasmiali sme sa. Hneď potom som sa pozrela na Janku. "Dúfam že ty prídeš tiež. A "nie" neberem ako odpoveď "  Usmiala sa na mňa a prikývla hlavou.

Vyprevadila som ich a hneď potom zaplula do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, umyla zuby a odcupitala do mojej izby. Hodila som sa do mäkkej, voňavej postele plnej vankúšov a všelijakých plyšákov. Zobrala som si Mac a púšťala si pesničky.

Keď som sa prihlásila na facebook prišla mi žiadosť o priateľstvo. Ťukla som na oznámenie o žiadosť. Neubehla ani minúta a ja som tú žiadosť prijala. No kto by váhal o nepridaní svojej novej kamarátky?

Moje zorničky sa dvojnásobne zväčšili keď uvideli koľko je hodín. Polnoc. "Super Slávka, ty nemôžeš ísť spať ako všetci ostatný v normálnom čase, to by čo bolo. No ráno sa potom nečuduj prečo máš také kruhy pod očami." Povedala som si pre seba.

Zaklapla som Mac, pozhasínala svetlá a vkĺzla pod perinu. Ešte som si nastavila budík aby ma zobudil skôr kôli nultej hodine. Stihla som ešte dať telefón na nabíjačku, zavrela oči a vydala sa do ríše snov.

Ja viem, ja viem tento diel je dosť nudný ale tak čo nám robiť. V ďalších už dúfam bude aj nejaká tá akcia.
PS. V médiách ke Viky ❤