Young Forever

18.

Vystúpili sme pred ich domom teda vilou. Bol obrovský. (Ten dom hej?  Na nič iné nemyslite) Len som pootvorila ústa a s úžasom sa pozerala na tú ozrutne veľkú, krásnu budovu.
"Zavri tie ústočká lebo ti do nich niečo vletí" perverzne sa na mňa usmial a nasmeroval si to dnu. Keď sme vošli dovnútra, všetci nás privítali. Odpochodovali si to do obývačky a zasadli na gauči. Všetci okrem Jina hnili na gauči tak som sa rozhodla že mu pomôžem v kuchyni.

"Jin?  Môžem ti s niečím pomôcť?" slušne som sa opýtala a počkala kým mi odpovie. "Ale kdeže, ty si predsa hosť. Ja to zvládnem"
"Ale ja ti chcem pomôcť. Nechce sa mi len tak sedieť a nič nerobiť". "Hmm tak fajn môžeš umyť a pokrájať zeleninu" len som prikývla a vrhla sa do práce.

•••••••

Po spolupráci s Jinom som ešte prestrela stôl a spoločne ich zavolali k obedu.
"Hmmmm.... Mňam. Nechcem nič hovoriť ale toto chutí omnoho lepšie ako keď Jin varí sám" pochválil ma Yoongi a ja som sa naňho milo usmiala a poďakovala. "Čo prosím?! Ja vám tu varím každý deň aby ste mali čo do úst a vy takto?  Hej?  Fajn... Fajn to si zapamätám"
Jin sa začal hnevať a kričať po nich. "Ale no tak Jin. Priznaj si, že to jedlo chutí lepšie ako obvykle. Hm?"
Len sa zamračil a prekrížil si ruky na hrudi. "Fajn ,súhlasím. Chutí to lepšie"

•••••••••

Po obede som Jinovi pomohla ešte umyť riad a poupratovať kuchyňu. Bolo niečo po 14:00 tak sme sa rozhodli pozerať filmy. Najhoršie chvíle môjho života. Naozaj. Počúvať ich ako každý jeden film okomentovali. Či to bola komédia, dráma,  romantický alebo v nočných hodinách horror. Ale nejdeme si klamať. Dosť som sa nasmiala keďže po sebe počas filmov kričali, hádzali po sebe popkorn a nesmiem zabudnúť že sme si aj poplakali.

Poobzerala som sa okolo seba a uvidela ako sa každý na niekoho mačká a skrýva sa do hrude dannej osoby. No....okrem Yoongiho a Namjoona. Boli ako z kameňa. Vôbec sa nebáli čomu som nechápala. Ale o Hobim a Jinovi sa nejdem radšej ani vyjadrovať. Jin v rukách drtil Namjooniemu rebrá a Hobi. To je úplne iná liga. Nevedela som ako mohol Yoongi dýchať kôli Hobiho rukám a k tomu mu nohami tlačil na panvu. Chudáčik. Viac som sa pritúlila k Jiminovi a on mi naoplátku škrabkal chrbátik. (Milujem keď ma niekto škrabká na chrbte👌💞) Zavrela som oči a potichu vrnela.

"Aaaaa!!!!"
Neuveriteľne so mnou trhlo a silno Jimina stisla v rukách a skryla tvár do jeho hrude. Pozrela som sa na obrazovku televízora. Tá skurvená beštia stále behala po lese a nejaká zmyja ju tam naháňala. "Bože" povzdychla som si a asi ma aj počul keďže sa tlmene zasmial. "Sa moc nesmej hej?  Lebo bude zle"  Pošepkala som mu do ucha a jemne ho striaslo. Po sekunde sa jeho vystrašená tvár zmenila na až moc sebavedomú a kútiky pier mu ťukali na úšklebok.

"Čo tak ty ja a spálňa?" pošepkal a jemne mi zahryzol do uška.
"Zbláznil si sa?"poobzerala som sa či nás niekto nepočúva a naspäť upriamila svoj pohľad na Jiminieho. "Sú tu skoro všetci a ty to chceš robiť? Teraz?" pošepky som naňho kričala no on mi chytil stehno a jemne mi ho stlačil. "Prosím~"
Bože čo s ním mám robiť...
Premýšľala som no nakoniec prikývla. "Fajn ale keď už budú ostatný späť. Dobre?" Rozžiarili sa mu očká a ako odpoveď som dostala sladkú pusu na spánok. Som dosť nervózna. Nikdy predtým som to nerobila takže to bude sranda.

Prepáčte že dlho nebola časť ale nemala som čas kôli škole a ostatným veciam.