🍂23🍂

47 6 3
                                    

Andrej otvoril oči, do ktorých mu zasvietilo silné svetlo z lampy. Ihneď ich opäť zatvoril. Rozmýšľal kde vlastne je a prečo leží, no nejako sa mu nedarilo spomenúť si. Po chvíli sa rozhodol znovu oči otvoriť, i keď sa trochu bál odpovedí na jeho nezodpovedané otázky víriace mu v hlave. Najskôr prvé, potom druhé. Po výjave, ktorý sa mu naskytol ich však už nikdy viac nechcel zavrieť. Skláňal sa nad ním prekrásny anjel s ryšavými vlasmi vypadávajúci z drdolu. Som v nebi, pomyslel si a usmial sa.
  ,,Och vďaka Bohu! Žiješ!" zvískla Miška. ,,Vieš ako si ma vyľakal? Pane bože. Myslela som, že mi srdce vyskočí z hrude v takom som bola strese." Kým rozprávala, zdravotníčka, ktorá bola pri Andrejovi takisto, mu pomohla postaviť sa. Následne ho odviedla do ošetrovne, kde zhodnotila, že mu nič vážne nie je. Vraj je iba preťažený a príliš v strese. Odporučila mu zostať na pár dní doma aby si oddýchol. Andrej, si ale nebol moc istý či sa má tešiť alebo nie. Chcel ešte vidieť Mišku a uistiť sa či sa o neho naozaj bála a nebol to iba krásny sen. Žiaľ už nemal šťastie ju zahliadnuť, pretože keď ho zdravotníčka pustila domov, bola už Michaela dávno preč.

Tučný životWhere stories live. Discover now