Andrej prišiel domov zadychčaný, celkom premočený a pred očami sa mu objavovali čierne machule z toho ako utekal, aby sa ako - tak skryl pred dažďom. Keď sa mu zrak vrátil do normálu a konečne bol schopný dýchať pravidelne, rozhodol sa dopriať si krátku sprchu predtým, než sa pustí do učenia. Čo si zaumienil, to aj urobil a po naozaj veľmi rýchlej sprche sa už v čistom oblečení usadil do malilinkej kuchynky za rozheganý stôl s dvoma vŕzgajúcimi stoličkami. Vytiahol si matematiku a začal počítať všetko čo mal zapísané v malom zošitku.
Popri rozmýšľaní nad číslami a veľkosťami všelijakých útvarov si ani neuvedomil, že tak nejako automaticky zoškrabáva zo stola tú tenkú vrstvičku laku, ktorú tam pred rokom nanášal spolu s mamou. V duchu si zato vynadal a ruky si pre tentokrát radšej položil na zošit. Odrazu ho zaškrabalo v nose, čo ho prinútilo kýchnuť si. A potom zas, a zas, a zas.
,,Skvelé, ešte vážne ochoriem," šomral. Radšej vstala a uvaril si čaj, čierny s citrónom. Nemôže si dovoliť byť chorí. Miška na neho čaká. Ako princezná na svojo princa.
YOU ARE READING
Tučný život
Short StoryAndrej je chlapec, ktorý to nemá v živote ľahké. Je omnoho ťažší ako jeho rovesníci a nikto ho nemá rád. Každý však dúfa v lásku, rovnako ako aj on. Možno budú jeho problémy viesť k záhube a možno ku šťastnému koncu. A skúste sa prosím zamyslieť nad...
