More Than Life /SK/

-8-

Rukami som sa opierala o kraj umývadla a zbierala energiu na ďalšie kroky.

Ráno som sa vzbudila sama. Kučeravý chlapec odišiel, keď som zaspala a neukázal sa ani po zvyšok dňa. Musela som si priznať, že bez jeho pomoci som už nedokázala nič.

Cez celé líce som mala krvavú šmuhu končiacu až pri uchu a v krvou zalepených vlasoch. Potrebovala som sa osprchovať, hoci som sa ledva držala na nohách. Toto bola vec, s ktorou mi nikto nemohol pomôcť.

Sklopila som si záchodovú dosku a sadla si, aby som sa dokázala vyzliecť z pyžama. Osušku som mala prehodenú cez tyč držiacu záves na sprche a prinútila som sa vliezť do sprchy. Kvapky vody mi bubnovali na horiacej, ubolenej pokožke a uspávali moje unavené telo aj myseľ. Po chladnej kachličkovej stene som sa zviezla do vaničky plnej vody a nechávala si celé telo bičovať prudkým prúdom vody.

Dostala som sa za hranice svojich síl. Klesla som na svoje najhlbšie dno. Nikdy som sa sama nedokázala vyškriabať hore, vždy som k tomu potrebovala pomoc. Či už rodičov alebo Nickovu. No tentokrát som na to sama a som ochotná s tým skončiť. Dosiahla som to, čo som chcela.

Zavrela som oči a počúvala zvuk tečúcej vody prehlušujúci hlasy v mojej hlave, ktoré sa ma snažili prebrať. Odrátavala som sekundy a dúfala, že každá je tá posledná. Zvuky pomaly ustupovali do úzadia, prechádzali do tlmeného šumu. Bolo to ako ladiť staré rádio. Raz to šumelo, raz to hralo a raz som chytila niečo, čo zrejme ani nepatrilo do rádia. Ženský hlas. Buchnutie dverí. Krik. Sirény. Ďalšie hlasy.

*ON*

Sedieť za stolom a písať seminárku sa mi zdalo ako niečo, čo by človek s mojím odborom nemal robiť. Prichádzal som o rozum, mal som chuť vytrhať si všetky vlasy a vypil som tri kávy. Potreboval som to dopísať, no jediné, na čo som sa dokázal sústrediť, bola Anna, za ktorou som už dva dni nešiel a Zack, ktorý sa rozkrikoval v kuchyni.

Vstal som a šiel za ním. Potreboval som sa odreagovať a kričiaci spolubývajúci sa mi zdal ako najlepší spôsob, ako vypnúť.

"Kedy si sa mi to chystala povedať?!" rozhadzoval rukami s telefónom pri uchu. "Priss, dopekla, mohol som po teba prísť už včera!"

Ešte som ich nepočul po sebe kričať.

"Vyrážam. O chvíľu som tam," povedal rýchlo a hovor so svojou priateľkou ukončil.

"Problémy v raji?" uškrnul som sa naňho a sledoval, ako vletel do chodby a začal prehľadávať všetky svoje bundy, aby našiel kľúče od auta.

"Priss je v nemocnici," odvrkol rýchlo s jasnou nechuťou o spoločný rozhovor.

Zvážnel som. "Stalo sa jej niečo?"

Pokrútil hlavou. „Nejaké dievča v sprche omdlelo a volala jej záchranku. Strávila s ňou noc v nemocnici."

Zarazila ma vážnosť situácie. "Prečo sa ti ozvala až teraz?"

Bol som zvedavý, čo ju prinútilo stráviť noc na plastových stoličkách v nemocnici.

"Chcela si byť istá, či prežije prvú noc."

"A prečo-"

Zack na mňa z chodby naštavane zazrel. "Ak sa chceš vypytovať na kraviny, poď so mnou. Ale nezdržuj ma zbytočne," zavrčal a hodil na seba koženú bundu.

"Fajn. Choď," mávol som naňho rukou a nechal ho odísť.

Nemocnica je odtiaľto asi trištvrte hodiny cesty autom. A keď vezmem do úvahy premávku, nevráti sa skôr ako o dve hodiny. A ja nemám na tú dobu čo robiť.