Uprostred poľa stojím
a na mŕtvych ľudí hľadím
Okolo nôh mojich
tečú krvi prúdy.Výstreli hučia z každej strany
a prehlušujú bolestné kriky.
Ľudia na zem padajú,
uniformy presiaknuté krvou.Brat brata vraždí
a sú len vydesení.
Každý za národ iný
krv však jednu a tú istú mali.Zohavení netvori
čo ľudia sa volali.
Krv tečie im po tele
a dušu už stratili.V
zduchom výstreli svištia
a zabodávajú sa do ľudí.
Krv na rukách ma každý
či chcel alebo už nie.Všetci na duši jazvy majú
po boji najkrutšom.
Nedokážu sa chcete zbaviť
zostanú s nimi už naveky.Krvavá vojna možno skončila,
ale môže prísť znova.
Krv preliata za národ
sa však už nikdy nevráti.
YOU ARE READING
Poems from Soul
PoetrySmola prenasleduje ma každý deň. Všetko sa mi pred očami rúti len. Prečo ma už neopustí A nechá ma konečne žiť? Dúfam, že sa vám to bude páčiť :):