Poems from Soul

Výsmech

Všetci ma len vysmiali,
do hlupákov nadávali.
Čo tu vlastne robím,
len zbytočná tu som.

Zbytočná, bezcenná
ako všetci vravia.
Nechcem im však veriť
nikto ma však nemá rád.

Rodičia vlastný
opovrhujú mnou ako všetci.
Sprostá, blbá
viem, že je to pravda.

Výsmech všetkých
hlavou znie mi.
Domov kráčam
sama sa však cítim.

Zbytočná, za nič nestojím
v hlave znie mi.
Keby tak vedeli
ako ubližujú mi veľmi.

Každé jedno slovo
ako čepeľ ostrá.
Tá krv sfarbená na červeno
po mojom chrbte steká.

Prečo toľko bolesti
je len v slovách samotných.
Pozrite na ňu
aká je sprostá!

Nechcem to už viac počuť
tak strašne bolí ma to.
Tak veľmi ma to ničí
nevedia si to redstavit.

Nežne slová
si už nepamätám.
A aj keby,
neviem čo už znamenajú.

Nestojí za nič!
Ako vždy mi všetci vravia.
Netvor z pekla,
čo ešte viac som?

Nechcem to radšej vedieť
toľko bolesti neunesiem.
Majte ako chcete
nemusím tu ďalej byť...