Poems from Soul

Diera

Chodím s dietou v hrudi
ako znak bezcitnosti.
Znak, ktorí ľudia spravili
a navždy ostane mi.

Diera v hrudi veľká je
po srdci mojom ostane.
Srdce moje vytrhli aj s cievami,
z ktorých len prúdom krv tečie.

Ani neviem či je to krv
farbu na čiernu zmenila dávno.
Vyteká mi z hrude
ako prúdom z nej tečie.

Kedysi ako zlato vzácna
teraz len istota života.
Dávno tomu je
čo srdce moje bolo celé.

Po kúskoch malinkých
ukradli život nevinný.
Začalo to nevinne
ako na jeseň lístie odpadne.

Kúsok po kúsku
brali si moju lásku.
Kúsok po kúsku
trhali sa za dôveru.

Každý kto prišiel
časť si zobral.
Nahradiť ju nechceli
aj keď prosila som veľmi.

Márne prosby moje boli
ako aj slová útechy.
Pomohli možno mnohým,
no mne nepomohol nik.

A tak kráčam s dierou,
ktorá už navždy ostane,
čo nikdy nespozná náplň svoju,
čo pozornosť púta zbytočne.

Teraz bez srdca chodím
ako výstraha pre všetkých.
Nenechajte ostatných,
aby srdce vám roztrhli.

Diera v hrudi ťažšia je
ako srdce samotné.
Nič ju už nespraví
ostane proste naveky.

Aj keď sa snažíte veľmi
len láska ju zacelí.
A tá pravá
veľmi ťažko sa hľadá.

A tak s nápisom na chrbte
a s hlbokou dierou v srdci.
Ako obluda niekde v cirkuse
príklad si zo mňa neberte.