5/ George.

130 4 0
                                    

Otočila som sa na osobu, ktorá sa ku mne prihovárala ,,Ahoj George." usmiala som sa. George je moja platonická láska už od prvého dňa na strednej škole. Zamilovala som sa doň ho na prvý pohľad, ale nikdy som mu to nepovedala, pretože som nebola dievča preň ho. ,,Čo ty tu?" usmial sa. ,,Idem z práce." pristúpila som k nemu bližšie. ,,Tak neskoro?" zasmial sa. ,,Nom.. a čo ty?" akurát som bol u mojej ex, ešte som mal u nej nejaké veci." zahladel sa do zeme a pozrel na tašku plnú vecí, čo mal pri nohách. ,,Aha.. to mi je ľúto." chcela som ho objať, ale akurát prišiel autobus ,,To je môj autobus, už musím ísť." usmiala som sa a nastúpila som do autobusu. Posadila som sa a pozerala sa na Georgea. Usmieval sa a keď autobus vyštartoval, tak mi začal kývať. Kývala som mu s úsmevom späť.

Prišla som domov a Daniela zase nebolo doma. Na stolíku v obývačke bol odkaz: ,,Išiel som s chalanmi von, prídem neskoro :)."
Toto ma nahnevalo. Nikdy nie je doma. Vravel mi, že ho bolí hlava.
Našla som si Georga na Facebooku a napísala som mu:
Emily : Ahoj, nechcel by si ísť niekam von?
George: Nechcela by si sa staviť u mňa? Môžeme kuknúť nejaký film. :)
Emily: Okay :) prídem

Battle cryDove le storie prendono vita. Scoprilo ora