The House of Goodness ✔

41| towers of tenebrus

Media: Nathan Whitmore

Soundtrack: Daniel Pemberton - Tower & Power

Towers of Tenebrus

Cestou k Tenebrusu natrafila na ďalšie mestá Medoxov. Chodila okolo nich presne ako okolo toho prvého. Nemala v úmysle stretnúť ďalších Medoxov. Nesmierne ju zaujímalo, na akých prípravách to pracujú a čo za prácu vykonávajú, no jej zvedavosť musela ísť bokom. Vedela najpodstatnejšiu vec a to, kde sa nachádza portál, ktorým mienila prejsť domov.

Ako, to už bola otázka, na ktorú netušila, ako odpovie.

Rozhodla sa ju riešiť neskôr, hoci ju niekde vzadu v mozgu škrela. Neprišla však ešte ani na to, ako sa dostane dnu, nieto ešte k priamo k nemu.

„Hlavne nepozorovane," zamrmlala popod nos, keď sa blížila k obrovskému hradu menom Tenebrus. Uvedomila si, že urobila dobre, keď jednu obchádzku mesta vynechala a prešla cezeň. Vtedy mala srdce od strachu až niekde v krku, hrudník stiahnutý strachom tak veľmi, až takmer nedýchala, no cítila, že to musí urobiť. Musí nájsť nejaké jedlo a vodu, aby prežila nasledujúce hodiny kráčania k temnému hradu.

Aj v tamtom konkrétnom meste boli domu úplne rovnaké. Všetky boli čierne a v tvare kocky. Prišli jej však o dosť robusnejšie ako tie v prvom meste. Akoby boli čoraz väčšie, čím bližšie Tenebrusu bola. Zakrádala v ich tieňoch a keď si to pomyslela, prišlo jej to takmer smiešne. Zakráda sa v tieňoch, aby sa pred tieňmi skryla!

Dostala sa do stredu mesta, kde boli do štvorca usporiadané budovy. Prišlo jej to ako centrum mesta a opovážila sa dokonca aj nakuknúť do budov. Mala silný pocit, že vzhľadom na usporiadanie to nebudú obytné budovy. Ak Medoxom skončila šichta a oni oddychovali pred ďalšou, pravdepodobne spali, alebo čo také Medoxovia robili. Určite museli i niečo jesť. Ak hybridy, z ktorých boli ľudia, vznikli z Medoxov a Pharosov, museli mať od nich i nutnosť jesť.

A možnože takto iba rozmýšľal Ninin mozog, keď naň kričal jej hladný žalúdok.

Potravu našla až na tretí pokus. Predošlé dve budovy boli len akési sklady náradia. Aspoň tak predpokladala, lebo tam nebolo svetlo, aby to videla a mobil s baterkou jej vypadol kdesi pri páde na Zemi. Ako by sa asi zatvárili na Zemi, keby im zavolala, že v Crane?

Hneď ako si uvedomila, že pred ňou je jedlo a voda, nepotrebovala vidieť viac, aby vošla dnu a rýchlo nabrala toľko, koľko len vládala. Uchmatla si dva bochníky chleba a tri kožené mechy s vodou. Aspoň dúfala, že to je voda. Hoci by to najradšej zjedla a vypila na mieste, ovládla sa a najprv sa nepozorovane dostala preč z mesta a naplnila svoj žalúdok až dosť ďaleko od neho, keď sa skryla za jednou väčšou dunou prachu.

Teraz, štverajúc sa po kopci, držiac sa pri čo najviac pri zemi, smerujúc ku Tenebrusu, ďakovala za tú odvahu, čo sa jej podarilo nájsť. Keby sa nebola najedla, ešte teraz by bola v polovici cesty k hradu a určite na konci so silami. Našťastie mala jej bunda veľké vrecká, v ktorých mala ešte jeden mech s čiernou vodou, ktorá chutila ako tá pozemská a polovicu čierneho chleba na horšie časy. A bola si istá, že horšie časy boli bližšie a bližšie každým krokom, ktorý urobila.

Na malú chvíľu si dovolila oddýchnuť. Posadila sa a obzrela sa za seba. Chcela sa len pozrieť, akú cestu ušla za jeden a pol dňa, čo podľa jej skromného názoru, strávila v Crane. Za mestami to vyzeralo rovnako, nevedela ktorý to bol kopec, spoza ktorého prišla. Všimla si však, ako boli mestá postavené. Vo vnútri každého bol štvorec budov, ako boli sklady náradí a potravín, a okolo tohto štvorca boli v špirále obytné domy. Vtedy pri odchode z mesta si všimla, že tieto domy majú dvere, tak ako sklady. Každý dom mal jedny dvere a žiadne okná. A všetky dvere smerovali k Tenebrusu. Každí a jedny. Z tých, čo videla, nebola ani jediná výnimka. Prišlo jej to divné, takýto poriadok ešte aj v architektúre, ak sa to tak dalo nazvať.