The House of Goodness ✔

epilogue

Media: Noah Khan

Soundtrack: The Chainsmokers - Something Just Like This ft. Coldplay

Epilogue

Dávno potom

15.10.2478

V to chladné ráno prešlo severnou časťou štátu Mississippi, ktorá kedysi bývala mestom menom Moonecrol, nesúrodá skupina ľudí. Veľmi opatrne, držiac sa v tieňoch pustých domov, ktoré ešte po toľkých rokoch ostali stáť, mierili ku hmle, ktorá pomaly sadala na okolie a obkolesovala les. Pred storočiami ho obyvatelia mesta nazvali prekliatym kvôli nevysvetleným zmiznutiam, ktoré pre obyčajných ľudí ostávali stále záhadou.

Skupinka siedmich však cieľavedome mierila za zvyšky mesta a vydala sa hore kopcom, kde podľa ich informácií mala byť lesná cesta. Tá však už dávno zarástla, keďže tadiaľ nikto nechodil. Brodili sa porastom a čiernovlasý mladík, ktorý viedol skupinu, počul ako pár ľudí za ním zanadávalo na stav cesty, ktorou sa vybrali. Snažil sa nevšímať si to. Keď ich všetkých dal dokopy a vyzval ich, aby s ním šli do tohto prekliateho lesa, ktorý skrýval dôkaz, že sa nemýlil, zaujímalo ho iba to, čo bolo priamo v lese.

Malý, rozpadávajúci sa dom, ktorý nazývali Dom Dobra, bol jeho cieľom. V ruke pevne zvieral zápisník s detským motívom, ktorý mu dlho ukazoval cestu, a druhou rukou rozhŕňal konáre stromov, rastúce husto na začiatku lesa. Celý čas sa spoliehal na prvý zápisník, napísaný ľudskými spojencami, ktorý mu ukázal, čo sa naozaj deje a čo je skutočné. Táto cesta mala presvedčiť i tých, ktorí tomu nie úplne verili a utvrdiť tých, ktorí vyzerali, že im slová Noaha a ich predkov nepripadajú ako šialené hlúposti.

I on sa snažil veriť, že mesto, ktoré zanechali za sebou bolo skutočne Moonecrol a že toto bol naozaj prekliaty les. Muselo to tak byť, inak ich sem viedol úplne zbytočne. Ak sa zmýlil, nebude vedieť, kam ich zaviesť. Stavil všetko na to, že je práve teraz na správnom mieste.

Po pár minútach už nebol les taký hustý a nemuseli kráčať po jednom. To využil Rowan, ktorý zrýchlil krok, aby bol na rovnakej úrovni ako Noah. Čiernovlasý sa pozrel na vysokého blonďavého. Vlasy dlhé po ramená po padali do tváre a tak mu Noah do nej nevidel. Niežeby to bolo na niečo dobré. Už nejakú dobu cestovali spolu, no nemohol povedať, že by ho poznal alebo vedel niečo vyčítať z jeho výrazu, ktorý sa takmer nemenil.

Mlčky kráčali vedľa seba. Noah sa sem-tam pozrel ponad rameno, či ich ráznemu kroku ostatní stíhajú. Nezaostávali až tak veľmi a vždy boli v dohľade, takže spomalil len trochu. Tak aby mu potom Dia nemohla vyčítať, že k Domu priam behal. Pravda bola, že sa nemohol dočkať až ho nájdu, no takisto sa i bál, či ho nájdu a ak áno, tak v akom stave.

„Zápisky doteraz neklamali," prehovoril Rowan a Noahom takmer myklo. „Nevidím dôvod, prečo by mali teraz."

Musel na ňom vidieť jeho znepokojenie, keď sa mu to rozhodol povedať. Zhlboka sa nadýchol a rozhodol sa, že hoci sa tak necítil, musí sa aspoň tváriť sebavedomo. Ako v to všetko majú veriť ostatní, keď je ich vodca na pochybách? Napokon, Rowan mal predsa pravdu. Zápisníky ho doteraz viedli dobre, prečo by ho mali sklamať práve teraz?

Už len kúsok, už len pár metrov, už len niekoľko krokov a budú tam. Michael svoju prvú cestu k Domu Dobra popísal celkom dobre na to, že mal v tom čase iba deväť rokov.