The House of Goodness ✔

55| don't make me use my mom voice!

Media: Nina Whitmore

Soundtrack: GnuS Cello - Taylor Swift - Look What You Made Me Do (cover) 

Don't Make Me Use My Mom Voice!

Nasledujúce dni v Moonecrole prebiehali takmer totožne. Popri škole sa snažili zapracovať na záchrane sveta a pritom nevzbudiť podozrenie Medoxov, či obyčajných ľudí – ak boli obyčajnými. Nedalo sa však povedať, že by nejako pokročili. Čo však Ninu milo prekvapilo bolo, ako oco po rozhovore s Mossom zmenil názor. Netušila, čo mu prvý Pharos povedal, no muselo to mať na neho silný dopad. Prvých pár sekúnd mu neverila, keď povedal, že im dovoľuje aktívne sa zúčastňovať na poradách a na niektorých úlohách na odhalenie Medoxov a dokonca zintenzívnil ich tréning, takže Nina chodila domov ešte viac zničená ako predtým. Stále plne nedobehla Nateov tréning, ktorý zameškala počas toho mesiaca, čo bola v Crane, a tak prvé dni skoro vypľula dušu.

Ani sa nenazdala a bola už polovica decembra za nimi. Vonku sa rapídne ochladilo, z oblohy padali snehové vločky, po uliciach lietali deti, ťahajúc za sebou sánky a Nina sa prvý rok nestresovala kvôli blížiacim sa Vianociam a s nimi spojeným nakupovaním darčekov.

Starosti a vrásky na tvári jej robili Medoxovia so Zhyusom a fakt, že sa už dlho nič nestalo. To ticho a pokoj boli pre ňu tak neprirodzené, akoby naznačovali, aby sa pripravili na nadchádzajúce udalosti. Netušila, čo presne. Bol to len pocit, že toto ticho prinesie niečo zlé. Zrejme si to len nahovárala, lebo si už odvykla od toho, že by mala pokoj od všetkého, čo sa deje.

Vo chvíľach, keď prepadla negatívnym myšlienkam a snažila sa urputne prísť na to, čo asi tak Medoxovia sledujú týmto tichom až sa jej pražil mozog, bola nesmierne vďačná za Jacka. Odkedy ho v tú noc pobozkala, bol priam tou najpozitívnejšou osobou, akú poznala. Nič ho nedokázalo rozladiť, vždy dokázal Ninu rozveseliť, dokonca ho ani poznámky Sarah nedokázali rozladiť. Netušila, ako to robí, no nejako dokázal čerpať dobrú náladu už len z toho, že boli spolu. Chápala to, i ona sa cítila akosi ľahšie, keď bola s ním, no nežiarila až tak. Aspoň o tom nevedela.

Sarah s Nateom si samozrejme nikdy nenechali ujsť príležitosť povedať nejakú uštipačnú či sarkastickú poznámku na ich adresu. Nina však vedela, že minimálne Nate je za to, že sa dali dokopy, rád. Užili si od neho prednášku o tom, akí boli trápni, že sa nedali dokopy už dávno.

Nate jej však spôsobil ďalší dôvod na starosti, omnoho závažnejší, ako si zrejme uvedomoval. A možno to i vedel a práve preto to držal v tajnosti.

Náhlila sa po lesnej cestičke. Na zemi sa perlil sneh pod slabými slnečnými lúčmi. Vo vzduchu bolo cítiť zimu. Na tvári ju štípal mráz. Ráznym krokom prechádzala okolo stromov, ktoré oproti bielej prikrývke pôsobili ešte tmavšie ako zvyčajne. S vŕzganím snehu pod nohami došla až na čistinku, kde ju už čakal Jack. Na jej nešťastie ju nečakal sám. Vedľa neho boli o stenu domu opreté v pošvách dva meče. V duchu ich nazývala Opacha a Strata času, lebo jej to s mečom naozaj nešlo. Vždy keď s nimi trénovali, pripadala si ako ťarbavé nemehlo.

„Presne som vedel, v ktorom momente si si uvedomila, čo budeme trénovať dnes," poznamenal Jack, keď s úškrnom na perách schádzal dole schodíkmi, aby ju objal. „Zachmúrila si sa. Faktom však ostáva, že už keď si sem šla si nevyzerala veľmi nadšene. Deje sa niečo?"