The House of Goodness ✔

18| curiosness of drama queen

Media: Nathan Whitmore  

Curiosness of Drama Queen

Tesne nad tebou sa ohol.

Nine slová sa mu ozývali v hlave aj o niekoľko dní neskôr. Keď ležal v nemocnici, mal pocit, že sa mu to iba zdalo, že si to v celej tej zmätenosti iba vymyslel. Blesky sa predsa len tak neohýbajú. Lenže keď ho prišli navštíviť, opýtal sa jej na to a na jeho údiv mu povedala, že sa to naozaj stalo. Keď mu to rozprávala, neveril jej. Veď...nedávalo to zmysel! Takéto niečo sa predsa nedeje! No keď mu to isté opísal aj Ed, ktorí prišiel neskôr so Spencerom, Loganom, Rose a Norou, pochybnosti o pravdovravnosti jeho sestry šli bokom.

Pri návšteve jeho rodiny sa asi nikdy necítil divnejšie. Ani keď utekal pred bleskami a načúval za Nininými dverami. Nina sedela pri ňom na posteli a uisťovala sa, či je všetko v poriadku. Naprávala veci, jeho mobil preložila na nočnom stolíku minimálne desaťkrát. Keď sa začala naťahovať za jeho vankúšom, jasne jej dal najavo, že mu to vadí. Stiahla sa a už len sedela vedľa neho, hádžuc na neho znepokojivé pohľady.

Dedo na neho pozeral, akoby Nate umrel a nemal iba úraz. Znel síce povzbudivo, no výraz mu to nezmenilo. Keďže deda Tonyho mal naozaj rád, musel si zahryznúť do jazyka, aby mu povedal, že nie je na pohrebe. Namiesto toho iba prikyvoval, keď mu rozprával o svojej príhode v lese za obrovskej búrky – v časoch, keď tam ešte bolo povolené chodiť, čiže v dávno minulých. Niežeby mu to nejako pridalo na pokoji, no aspoň niekto rozprával.

Oco sa celý čas znepokojene prechádzal po izbe a obhrýzal si nechty. Nate si bol istý, že keby si teraz kľakol, našiel by stopu z nechtov, ktorá by naznačovala, ako jeho otec chodil. Na začiatku toho povedal naozaj málo. Väčšinu času hovoril dedo.

Zrazu sa oco zastavil pri jeho posteli a dedo akosi mimovoľne zmĺkol. „Prepáč," vypustil zo seba oco úplne vážne. Pozeral sa mu priamo do očí, ani na milisekundu neuhol pohľadom. Natea to natoľko prekvapilo, až sa skoro spýtal „Čo?", no oco už pokračoval rovnako vážne ďalej. „Za to, že máš pocit, že tebe – vám obom," pozrel sa na Ninu a potom späť naňho, „nehovorím všetko a že mám tajomstvá. Mám tajomstvá a hovorím vám toľko, koľko len môžem. To, čo sa stalo vašej mame je...je to vážna vec a ja sa vás od toho snažím držať tak ďaleko, ako len dokážem. Viem," zdvihol ruku, čím ho umlčal, keď otváral ústa, „že ste jej deti a tým ste jej bližšie než čokoľvek iné. Už si sa ohľadom toho vyjadril. Ale ja som tvoj otec a je mojou povinnosťou vás udržať v bezpečí. To je to jediné, na čom mi momentálne záleží. Štve ťa to, aj mňa, ale je to tak. Keď mi zavolali, čo sa stalo, bol som vydesený ako nikdy v živote."

„Isto si bol viac, keď ti Nina oznámila, čo sa stalo mame," zahundral.

„Nie," povedal mu na to okamžite. „Ten moment, keď som si myslel, že ťa stratím a že sme vtedy boli rozhádaní...to by ma prenasledovalo do konca života."

„Nie, nie, nie, neopováž sa ma objímať, oco! Nemôžeme to chlapsky zahrať na kývnutie hlavou? Ha?! Nieee," skuvíňal, keď sa k nemu oco nahol a mocne ho objal. Musel uznať, že tento jeho prejav ho dojal. Hnev ho prešiel, keď si uvedomil, že keby nebolo toho zvláštneho úkazu, už by tu nebol. A oco by si to vyčítal.

„Okej," vydýchol, keď ho oco konečne pustil, „možno som vtedy nemal tak vyletieť."

„To je ospravedlnenie?" na tvári Petea Whitmorea sa zjavilo čosi ako úsmev.