Sestra Bangtana -*SK*-

*4*

Ja som tam ostala stáť opretá o stenu a začala premýšľať nad tým čo sa teraz stalo. Nechápala som prečo by som tam mala ísť keď sa ku mne správa tak ako správa. Ale zas ma to tam ťahalo. Hlavne to o čom sa chce so mnou on porozprávať. Dúfam že Namjoonovi nevolala mama a on to zdvihol.. Nie! Bože dúfam že len toto sa nestalo! Odlepila som sa od steny a šla späť za chalanmi. Sedeli tak isto ale Tae s nimi nebol. O niečom sa búrlivo rozprávali. Sadla som si na opierku gauču aby som ich nerušila ale Namjoon mi ukázal aby som si šla sadnúť k nim. Prišla som teda k nim a sadla si vedľa Namjoona a Yoongiho. ,,O čom je reč?" opýtala som sa ich. ,, Iba sme sa dohadovali na jednej veci.." povedal Hoseok. Oprela som si hlavu o Namjoonove plece a začala zívať. ,,Moc ste sa nevyspali čo?" opýtal sa Namjoon. ,,Neviem ako chalani ale ja nie" znova som si zívla a začala si opatrne pretierať oči, aby som si ich nerozmazala. ,,Ja som zvyknutý .." ozval sa Jin. ,, Ak si chceš ľahnúť tak môžeš na tie žinenky" ukázal Yoongi prstom pred seba kde bolo na sebe položených asi 10 žineniek. ,, Nie to je v pohode. Vydržím do večera." Znova sa začali o niečom rozprávať. Moc som ich nevnímala lebo som pomaly zaspávala až som nakoniec spala úplne.

Zobudila som sa na zvonenie telefónu. Bola som opretá o Yoongiho, ktorý spal tiež. Opatrne som sa oddialila aby som ho nezobudila a z vačku na nohaviciach som si vybrala telefón. Rozospato som sa pozrela na displej.  Keď som si uvedomila kto mi volá okamžite som bola pri zmysloch.
Mama.
Jin sa na mňa pozrel a ja som mu naznačila že idem volať. Znova čosi nacvičovali a už bol medzi nimi aj Tae. Rýchlo som prešla k dverám a šla na chodbu aby nebolo počuť hudbu.
,, Vieš mi povedať čo to dopekla stváraš? Si normálna si len tak zbaliť kufre a odísť?!" vyštartovala po mne. ,,Mama ale..." nenechala ma povedať to čo som chcela. ,,Žiadne ale! Za tú školu sme dali nehorázne množstvo peňazí! A ty sa nám takto odvďačíš? Máš týždeň na to aby si sa vrátila do Kanady inak budeš mať riadne problémy! A nemienim o tom diskutovať."
,,Mami ja ti.."vypla to.  Zase. Začali mi tiecť slzy a nevedela som čo mám robiť. Možno práve teraz volá Namjoonovi a hovorí mu čo sa stalo. Ale čo bolo najhoršie nenechala ma nič povedať. Zasa! Všetko musí byť dokonalé podľa nej! Od nervov som mala chuť niečo rozbiť ale nemohla som. Utrela som si pod očami šmuhy od špirály a šla preskúmať budovu. Za chalanmi som predsa nemohla ísť. Hlavne nie taká uplakaná. Vybrala som sa teda o poschodie vyššie. ,,Tak ešte raz" počula som niekoho ako kričí. Prišla som ku dverám, z ktorých som to počula a otvorila ich. V ten moment začala hrať hudba. Bolo tam deväť chalanov, ktorý začali tancovať a spievať. Boli úplne skvelí! Oprela som sa o zárubňu dverí a pozorovala ich.  Myšlienkami som sa stratila v hudbe teda pokiaľ si ma nevšimli. Otočila som sa na odchod a dúfala že z toho nebude problém. Nestihla som ani zatvoriť dvere a už ma jeden schmatol a prehodil si ma cez plece. V ten moment som spustila rev akoby ma niekto zvliekal z kože. Telom mi išla neznesiteľná bolesť. Hneď ma pustil a ja som sa zosunula na zem a začali mi od bolesti tiecť slzy. Nechápavo sa na mňa pozerali.  ,, Ehmm si v poriadku?" dostal zo seba jeden z nich a čupol si ku mne na zem. Iba som kývla hlavou. ,, Počkať nie je to tá baba čo sme ju videli s Taem a Jinom v nemocnici?" povedal ďalší chalan. Mal takú nezvyčajne peknú tvár a tmavé hnedé oči. ,,Áno je to ona!" povedal ďalší. Ten čo pri mne čupel sa postavil a podal mi ruku aby mi pomohol vstať.  Prijala som ju a dáko sa vyštverala na nohy. Chytila som ho za plece aby som náhodou nepadla a držala sa za brucho. Hrozne sa mi točila hlava.  ,, A prečo si nás vlastne sledovala? Bangtanom už došli nápady tak potrebovali poslať špeha?" povedal ďalší. ,, N-o ja som t-telefonovala a p-potom som sa išla p-prejsť a počula som hudbu. A videla som vás ako ste tancovali a spievali. Musím povedať že ste úplne super! A nie Bangtani ma neposlali. Ani nevedia že som tu s vami"  vykoktala som zo seba a iba sa na mňa pozerali. ,,Poďme si prosím vás sadnúť lebo vyzerá tak že už to dlho neustojí " povedal ten ktorého som sa držala. Prišiel ku nám ten pekný chalan z nemocnice a opatrne ma zobral na ruky a šiel so mnou ku gaučom. Stále som cítila bolesť. Sadol si aj so mnou na gauč a držal ma v slabom objatí. Červená ako rajčina som začala protestovať aby ma pustil ale on si stál za svojim. ,,A prečo si tak kričala. Veď som ti nič zlé nespravil." Iba som sa na neho bolestne usmiala. ,, To je v pohode nemohol si vedieť že mi niečo je" v ten moment mu skamenel výraz tváre a vypleštil oči. ,, Prosím nehovor mi že máš niečo s bruchom a ja som ti ešte viac ublížil" chytil si tvár do rúk a začal si nadávať. ,, Nie neboj sa nič si mi nespravil len mám prasknuté rebro" hneď ako som to dopovedala už čupel pri mojich a toho chalana  nohách a položil si na ne hlavu. ,,Prepáč mi to prosím nechcel som" začal mi šúchať stehno a ja som ho chytila za ruku. ,, To je v poriadku naozaj sa nič nestalo" usmiala som sa a on sa na mňa pozrel so smutným výrazom.  Sadol si naspäť a chalani mi len popriali skoré uzdravenie. Potom sa mi začali predstavovať. Ten chalan ktorý ma prehodil cez rameno sa volá Jongin. Tí dvaja z nemocnice sa volajú Sehun a Chanyeol. Na Sehunovi som vlastne sedela. A potom tam bol ešte Baekhyun, Minseok a ďalší ale ich mená som si nezapamätala. Vyzerali byť ako zlatí, milí, sympatickí chalani čo aj boli. Začali sme sa rozprávať až sme sa dostali k téme odkiaľ poznám chalanov. ,,No viete ono je to vlastne tak že som Namjoonová.." v ten moment mi Chanyeol skočil do reči. ,,Baba?" pozerali sa na mňa so zatajeným dychom a ja som v sebe dusila smiech a bolesť. ,,Čo s tým všetci máte?! Je to môj brat" začali sa na seba pozerať a potom sa pozreli na mňa. ,, Chalani viete čo by nám Namjoon spravil keby vie že je s nami?" povedal Minseok. ,, Nič by vám nespravil" chalani v ten moment spustili smiech a ja som nechápavo na nich pozerala. ,,To si myslíš len ty Vii. Ako si včera alebo teda dnes mohla vidieť v nemocnici nemáme zrovna najlepšie vzťahy.." povedal Sehun. ,, Čo sa medzi vami stalo?" celkom ma to zaujímalo. ,, No vieš raz ich volali na jednu akciu ale usporiadateľ ich zrušil a zavolal si tam nás. A od vtedy sú naše vzťahy také aké sú" vysvetlil mi Minseok a ja som nevedela ako reagovať. ,, Mala by som už ísť aby ma nezačali hľadať. Namjoon už dnes ráno skoro vybuchol ked zistil že nie som doma a neviem ako by reagoval po druhýkrát." Chalani ma okamžite zastavili a Sehun mi zobral telefón z ruky. ,,Čo robíš?" iba mi rukou naznačil aby som počkala a tak som to nechala tak. Začali si ho medzi sebou podávať a nakoniec mi ho Chanyeol vrátil. ,, Niekedy sa nám ozvy. Nie vždy nájdeš milú ,peknú babu, ktorá sa baví s Bangtanmi a je v pohode" povedal Jongin a zasmial sa. Potom mi Sehun podal jeho telefón aby som mu napísala moje číslo. ,,Jemu si ho nemala dávať lebo nám ho potom nepovie!" povedal ofučane Chanyeol a ja som sa nad tým len zasmiala. Dala som Sehunovi späť telefón a už som sa chystala ísť ale ešte furt ma nechceli pustiť. ,,Toto by sme mali ešte zdokumentovať fotkou!" povedal Baek a chalani zborovo povedali áno. Všetci sa nahrnuli okolo mňa a pred nás sa postavil jeden z nich, ktorého meno som nevedela. Stále som sedela v Sehunovom náruči a Chayeol si cez naše plecia prehodil ruku. Zrazu Minseok zakričal sýr. Nestihla som sa ani poriadne usmiať! A až potom som si uvedomila že mám totálne rozmazané oči! Chystala som sa vstať ale Sehun ma nepustil. Chytil ma trochu pevnejšie, oprel si hlavu o tú moju a odfotil nás. Hrozne dobre voňal!!! Ešte na tej fotke bolo vidno že som bola červená ako rajčina! Potom ma konečne pustil.
,