Sestra Bangtana -*SK*-

*13*

Bola som neskutočne rada že je tu. Chcela som odpovedať Jonghyunovi ale už pri nás nebol. Sehun ma uväznil v jeho objatí, ktoré mi tak moc chýbalo. ,,Som na vás oboch hrdý!" povedal nadšene Jongin, ktorý ma už ťahal od Sehuna. Objal ma a Sehun na neho škaredo pozrel. ,,Nechceme ísť tancovať?" spýtal sa Junymeon. Chalani prikývli a ja som nemala na výber. Sehun sa vybral za mnou ale Baekhyun ma zatiahol za ruku k nemu. ,,Chudák bude rád ak dnes zaspí" podpichol ma  a ja som sa celá červená pozrela na Sehuna, ktorý kráčal pred nami. Mal na sebe tmavomodrú košeľu a čierne nohavice. Vyzeral dosť dobre. ,,Ozaj keď sme už pri tom spánku nepôjdeš dnes k nám spať?" pozrel sa na mňa pohľadom ako keby bol šteniatko. ,,Noo..." začala som uvažovať. Dnes u nás spí ten Namjoonov kamarát takže by som im tam aspoň nezavadzala... Baekhyun mi bol už pripravený odporovať ale ja som ho predbehla. ,,To nie je zlý nápad" vypleštil na mňa oči. ,,Kde je tá Vii, ktorá by namietala a ja by som ju musel prehovárať?" povedal prekvapene a stále neveril tomu čo som povedala. ,,Chalani majú dnes návštevu, ktorá u nás spí takže môžem" v jeho pohľade bola vidno radosť. ,,Ale mám podmienku" povedala som keď sme boli už skoro pri vchode do sály. ,,Počúvam" zastavil sa a otočil sa tak by sa mi pozeral do očí. ,,Pôjdem si domov zobrať veci" prikývol. Kyungsoo otvoril dvere do sály, v ktorej bola tma až na pár farebných svetielok. Hudba hlasno hrala a každí kto bol vo vnútri tancoval. ,,Bež za ním" povedal mi do ucha hlasnejšie Baek a hlavou kývol k Sehunovi, ktorý stál chrbtom opretý o stenu a díval sa na ľudí. Keď som bola pri ňom opatrne som ho potiahla za rukáv a on sa strhol. Zrejme bol myšlienkami úplne inde. ,,Ideš si zatancovať?" usmial sa na mňa ale po chvíľke sa pozrel na moje brucho. ,,Nemôžeš tancovať" povedal a ja som sa na neho smutne pozrela. ,,Tak idem otravovať Jongina" povedala som urazene a šla som späť smerom, ktorým som prišla. Ani nie o sekundu ma niekto chytil za ruku a pritiahol k nemu. ,, Nechcem aby si si ublížila" pozrel sa na mňa starostlivo. ,,Neboj sa" začala som sa opatrne hýbať do rytmu hudby, ktorú som nepoznala. O nedlho sa ku mne pridal a usmial sa na mňa. ,,O koľkej ti dal Namjoon večierku?" spýtal sa. ,, To už ma vyháňaš domov?" opýtala som sa zarazene. ,,Nie to v žiadnom prípade! Len chcem vedieť ako dlho budeme spolu" neisto sa na mňa usmial. ,,Do rána" nepochopil mojej odpovedi. ,,Do rána tu byť nemôžeme" je hrozne zlatý keď je zmätený. ,,Spím u vás" žmurkla som na neho a on ostal v šoku. Podišla som k nemu bližšie a začala som sa mu pozerať do očí. ,, Nie som si istý či ten radiátor funguje."
,,A to vadí?" povedala som mu do ucha. Chvíľku uvažoval čo urobí. ,,Nie" opatrne odo mňa odstúpil. Teraz som bola zmätená ja. Zrazu sa pustila pomalá pesnička a on sa na mňa usmial. ,,Sehun!" povedala hlasnejšie baba, ktorá k nám prišla. Mala dlhé čierne vlnité vlasy a na sebe oblečené fialové šaty po kolená. Prešla k nemu a objala ho. ,,Poď tancovať" chytila ho za ruku. On sa len na mňa pozrel a nechal sa odtiahnuť na druhú stranu sály. Ostala som tam stáť hľadiac ich smerom. Snažila som sa spamätať ale moc sa mi to nedarilo. Chcela som od nich odvrátiť zrak ale nešlo to. Baba, ktorá s ním tancovala si toho všimla a pritisla sa k nemu ešte bližšie než bola predtým. Mala som sto chutí ísť za ňou a niečo jej povedať ale nemohla som to urobiť. Som tu príliš krátko na to aby som si mohla dovoľovať do iných. Nevedela som čo si mám o celej situácií myslieť. Baekhyun sa na sto percent mýli aj s jeho tvrdeniami že sa mu páčim. Keby to tak bolo neodišiel by. Nechala som sa sprosto namotať na jeho správanie ku mne. Čo keď sa tak správa ku každej a ja som bola len ďalšia jeho obeť? ,,Vii!" zakričal na mňa WinWin, ktorý sa ku mne pomaly približoval. Mal na sebe bielu košeľu s tmavomodrými nohavicami. Bola som rada že je tu. ,,Si v pohode?" pozrel sa na mňa vystrašene a chytil ma za plece. ,,Ale hej" rýchlo som trepla. Zahľadel sa mi trochu prísnejším pohľadom do očí a ja som uhla pohľadom. Bolo mi to strašne nepríjemné. ,,Neverím ti ani slovo" práve ma zrejme odhalil.
,,Trápi ťa niečo... Vidím to na tebe" pokrútila som hlavou a on sa rozhliadol po miestnosti. ,,Poď" chytil ma za ruku a začal ma ťahať cez celú miestnosť ku dverám. Posledný krát som sa pozrela na Sehuna a tú babu ako spolu tancujú. Bolo mi z toho hrozne. WinWin otvoril dvere a šiel smerom ku výťahu. Stlačil tlačidlo aby ho privolal. Netrvalo to dlho kým prišiel. Počkal kým do neho nastúpim najskôr ja a potom sa vybral za mnou. Vystúpili sme na poschodí, ktoré mi bolo neznáme. Kúsok od výťahu boli kreslá a gauč, ku ktorým sme sa vybrali. Sadol si do jedného z nich a pozrel sa na kreslo, ktoré bolo oproti nemu. Sadla som si doňho a čakala som čo bude ďalej. ,,Hovor" povedal jemne. ,,Nemám ti čo povedať" škaredo na mňa pozrel a povzdychol si. ,,Vii nie som sprostý aby som nevidel že ťa niečo trápi" naklonil sa ku mne bližšie a zahľadel sa mi do očí. No vieš moja matka mi ničí život, ušla som z internátu v Kanade, chalan z tvojej skupiny ma so mnou problém a ako bonus mi práve celkom cudzia žena no teda cudzia aspoň pre mňa prebrala chalana, ktorý sa mi páči...  ,,Len mi je trochu smutno" dúfala som že nevidel to čo sa stalo tam dnu. Jeho pohľad zosmutnel čo znamená že mi nato skočil. ,,Viem aké to je... Ale ber to pozitívne máš tu Namjoona, chalanov a nás" pohladil ma po ruke a usmial sa. ,,Keby ťa čokoľvek trápi kludne sa mi môžeš vyrozprávať. U mňa sú tvoje tajomstvá v bezpečí" kývla som hlavou. Zamyslela som sa nad tým čo mi povedal. Nebolo by zlé sa niekomu vyrozprávať ale môžem mu veriť? Možno sa s tým niekedy niekomu zdôverím ale dnes to zrejme nebude teda pokiaľ ma matka nepredbehne.
         
                                 ~~~