Sestra Bangtana -*SK*-

*16*

Môj život začal so mnou znovu hrať veľmi nepeknú hru.
,,To je od neho veľmi milé ale akurát som na ceste domov tak sa môžem zastaviť v spoločnosti" s malou dušičkou som verila, že bude súhlasiť. Absolútne som netúžila po Yutovej spoločnosti. Neskôr mi napadlo, že ani chalani by neboli moc nadšení z jeho návštevy. ,,Ale hneď potom pôjdete domov a budete oddychovať! Tri dni vás nechcem vidieť v spoločnosti a ani v jej okolí. Potrebujeme, aby ste sa čo najskôr dali do poriadku. Musíme potom začať pracovať na vašej kariére" znelo to neuveriteľne. Ani raz za posledné roky mi nenapadlo, že by som sa mohla naozaj venovať tomu čo ma baví. ,,O chvíľku som tam!" povedala som nadšene a zrušila som hovor. Odľahlo mi, že sa s ním nemusím vidieť. ,,Dávno som nevidel šéfa takého nadšeného" ozval sa Sehun hneď ako som dovolala. Ani som si v tej rýchlosti nestihla uvedomiť, že odbočil smerom, ktorý vedie do spoločnosti. Jemne som sa na neho usmiala. ,,Čo ti inak povedal?" v skratke som začala rozprávať o našom rozhovore. ,, A nakoniec mi dal tri dni voľna" ostal zaskočený. ,,Tri dni nebudeš mať tréningy s nami a ani s chalanmi?" prikývla som. ,,Tri dni sa neuvidíme" z jeho hlasu bolo cítiť smútok. Bolo mi to ľúto ale tri dni nie sú tak veľa. ,,Neboj sa. O chvíľku ti budem tak liezť na nervy, že budeš prosiť riaditeľa, aby mi dal viac dní voľna" škaredo na mňa pozrel a ja som sa zasmiala. ,,Jediné čím mi budeš liezť na nervy je tvoja neprítomnosť" tak to by si si mal začať zvykať lebo ak sa niečo pokazí a Namjoon sa všetko dozvie, letím lusknutím prsta do Kanady. ,, Sú to len tri dni. Ani sa nenazdáš a zas budem s vami trénovať" povzdychol si.
,,Vydržím, ak pôjdeš po tréningu von" na chvíľku pozrel mojim smerom.
,,Jasné. Rada s vami trávim čas."
Chalani sú naozaj super ľudia, ktorí mi za krátku dobu stihli prirásť k srdcu. Mám pocit, že ich poznám omnoho dlhšie. Škoda, že sú ich vzťahy s chalanmi také aké sú. Určite by si veľmi rozumeli.
,,Nemyslel som s nami všetkými ale len so mnou. Chcem byť s tebou aj chvíľu sám a rande mi príde ako ideálny nápad" tak toto som naozaj nečakala. Nikdy ma žiadny chalan na rande nezavolal. Bola som trochu zmetená ale po chvíľke uvažovania som si povedala prečo to neskúsiť.
,,Rada s tebou pôjdem na rande len..." skôr ako som stihla dokončiť vetu mi skočil do reči. ,,Vii ak nechceš ísť povedz mi to, nemusíš narýchlo vymýšľať nejakú výhovorku" cítila som z neho strach ale aj nádej, že ho neodmietnem. ,,Nikdy som na žiadnom rande nebola" otočil hlavu mojím smerom neveriacky na mňa hľadel. ,,Chceš mi povedať, že za celú dobu čo si bola v Kanade ťa nikto nepozval na rande?" prikývla som. V diaľke pred nami sa začala črtať budova spoločnosti. ,,Chodila si na dievčenskú školu? Neviem ako inak si to mám vysvetliť" na jeho zmätenom pohľade som sa pousmiala. ,,Bola to normálna škola len ľudia v nej mali iné priority, o ktoré som ja nejavila záujem. Moc kamarátov som v Kanade nemala" dostala som zo seba. Konečne som mu povedala niečo čo nie je úplná lož. Nebolo by zlé sa mu s tým zdôveriť ale ešte som sa na to moc necítila. ,,Tak v tom prípade mi dovoľ, aby som ťa zobral na tvoje prvé rande. Postarám sa o to, aby si naň nikdy nezabudla" zaparkoval auto kúsok od vchodu a zahľadel sa mi do očí. ,,S tebou pôjdem kamkoľvek" povedala som s úsmevom. V ten moment z neho opadla všetka nervozita a strach. Naklonil sa bližšie ku mne a uväznil ma v objatí. Mala som strašnú chuť pobozkať ho ale nemôžem riskovať, že nás niekto uvidí. Spôsobila by som mu tým len problémy čo naozaj nechcem. ,,Uvidíš, že nebudeš ľutovať" odtiahol sa a dal mi rýchlu pusu na čelo.
Vybrali sme sa pomaly do spoločnosti a rozprávali sme sa o všetkom možnom. Pri výťahu stáli dve dievčatá, ktoré sa na niečom smiali. Z diaľky som ich moc dobre nevidela ale Sehun zrejme až veľmi dobre vedel o koho ide. ,,Poď rýchlo preč kým si nás nevšimnú" povedal tak ticho, že som ho ledva počula. Nestihli sme sa ani otočiť a dievčatá si nás všimli. ,,Sehun!" zakričala jedna z nich. Hlas dievčaťa mi bol povedomí. Snažila som sa ho priradiť k niekomu zo spoločnosti ale k nikomu mi nesedel. ,,Poďte s nami" zakričalo druhé. Keď som sa na dievčatá lepšie pozrela uvedomila som si o koho ide. Irene. Pozrela som sa na neho s otázkou či ideme s nimi a on len prikývol. ,,Mohli sme ísť aj po schodoch" povedal keď sme boli blízko pri nich. Irene mala vlasy vyčesané do drdola, z ktorého jej trčalo pár vláskov. Oblečená bola v obrovskej rúžovej mikine a čiernych jeansoch. Vyzerala naozaj dobre čo ma celkom desilo. Dievča, ktoré bolo s ňou malo krátke hnedé vlasy a oblečené červené tričko so sukňou. Oproti Irene pôsobila omnoho milšie.
,,Nekradni nám príležitosť zoznámiť sa s budúcou hviezdou" povedalo dievča a usmialo sa na mňa. ,,Ja som Yeri" natiahla ku mne ruku. Chvíľu som váhala ale nakoniec som jej ruku opatrne chytila a slabo ňou potriasla. ,,Vii" slabo som sa usmiala. ,,Včera si bola fakt super" skôr než som sa jej stihla poďakovať predbehla ma Irene, ktorá na Yeri škaredo zazerala. ,,Počula som už aj lepšie výkony" prebodávala ma pohľadom. To dievča mi ide strašne na nervy! ,,Ďakujem vám za váš názor" usmiala som sa na Yeri, ktorá nad Ireniným správaním prekrútila očami. ,,Skoro by som zabudla. Som Vii, teší ma" vystrela som svoju ruku k Irene a vystrúhala som zo seba ten najmilší úsmev aký som len vedela. Jedna polovica mňa by sa teraz pred ňou najradšej schovala do kúta a tá druhá by ju najradšej zoznámila s mojou päsťou. ,,Irene" z tónu jej hlasu bolo cítiť nenávisť a pohŕdanie. Ani sa neunúvala podať mi ruku. Vidím, že s týmto dievčaťom to budem mať ešte veselé.
,,Ako si si užil večer?" povedala anjelským hlasom a očami pristala na Sehunovi, ktorý by sa najradšej z jej prítomnosti vyparil.
,,Ušlo to. Som rád, že sa spoločnosti podarilo získať nových členov" žmurkol na mňa. Cítila som ako ma Irene prepaľuje svojím pohľadom. V ten moment sa otvorili výťahové dvere. Skôr ako som stihla spraviť čo i len krok v pred ma Irene s úškrnom odsotila od Sehuna.
Celým mojím telom prechádzal hnev a jemná bolesť. Dýchaj. Nedaj jej najavo, že ťa to hnevá. Snažila som sa upokojiť ale moc sa mi to nedarilo. ,,Ako sa ti tu páči?" prerušila moje myšlienky Yeri. Je naozaj milá ale môže to na mňa celé len dobre hrať. ,,Je to tu skvelé! Príjemné prostredie a väčšinou len milí ľudia" znechutene som pozrela na Irene, ktorá bola na chudákovi Sehunovi nalepená ako pijavica. Yeri sa na mojom pohľade zasmiala. ,,Neber ju vážne. Má svoje chyby ale inak je super. Neboj sa, časom si na ňu zvykneš" o tom silne pochybujem. ,,Hádam áno" slabo som sa usmiala. Konečne sa otvorili výťahové dvere, ktoré ukončili moje trápenie. ,,Ideš za šéfom?" začula som Irene ako sa pýta Sehuna. Nehovorte mi, že ona tam ide tiež! ,,Áno, Vii potrebuje podpísať nejaké papiere" jej pohľad ma pálil na chrbte. Celú cestu až k riaditeľovým dverám sme boli ticho. ,,Budeme musieť počkať niekto je vo vnútri" povedal Sehun a oprel sa o stenu pri dverách.
Čakanie bolo nekonečné! Irene celú dobu niečo hustila do Sehuna. Neviem ako dlho ešte vydržím ignorovať jej správanie! Yeri si zrejme všimla moju nervozitu a tak radšej ticho stála vedľa mňa.
Po asi štvrť hodine sa dvere otvorili a z kancelárie vyšiel Yuta. Začal si nás postupne prezerať až napokon pohľadom zastavil na mne. ,,Riaditeľ ťa už čaká" s úškrnom sa posunul od dverí, aby som mohla prejsť. Jeho oči sledovali každý môj pohyb. Cítila som sa strašne nepríjemne. Zrazu som zacítila teplú ruku na mojom pleci čo ma upokojilo. Sehun.
Vo vnútri sedel riaditeľ, ktorý mal pred sebou obrovské kopy papierov.
,,Hneď to bude len ho musím nájsť" povedal s úsmevom.
,,Ako vidím máte toho veľa" prehodil Sehun a riaditeľ si povzdychol. ,,Ani mi o tom nehovor. Pri týchto papieroch zas určite strávim večnosť" bolo mi ho celkom ľúto. ,,Tu je!" zvolal nadšene a rukou mi kývol, aby som šla bližšie. ,,Tieto papiere si už raz podpisovala ale pokiaľ chceš prečítaj si to ešte raz" papiere som rýchlo prebehla jedným očkom. Dokumenty mi boli známe. Podpísala som sa tam kde mi ukázal a vzal mi ich.
,,Ešte by som ti chcel oznámiť jednu vec" bála som sa toho čo mi chce povedať. ,,Jonghyun bol veľmi nadšený z tvojho včerajšieho vystúpenia. Teraz sa chystá pracovať na novom albume a chcel by spolupracovať na jednej pesničke s tebou" pozrela som na Sehuna, ktorý sa usmieval ako slniečko. ,,Ak bude všetko v poriadku," pozrel na moje brucho, ,,začneme v polovici budúceho mesiaca pracovať na vašej pesničke a tvojom debute" vypleštila som na neho oči. Neverím tomu čo som práve počula. Nie som tu poriadne ani týždeň a už mám pripravovať veci na debut? ,,To je úžasné!" zvolal nadšene Sehun a uväznil ma v objatí. Ostala som trochu zarazená z toho, že ma objal pred riaditeľom. ,,Keď tu najbližšie budeš, zastav sa u mňa. Preberieme to podrobnejšie" kývla som hlavou. Už sa neviem dočkať na moment ako to poviem Namjoonovi a chalanom! Rozlúčili sme sa s riaditeľom a šli sme von kde čakala Irene s Yutom. Yeri sa stihla medzitým ako sme boli vo vnútri niekam vypariť. ,,Môžeš ísť dnu Irene" povedal Sehun, ktorý vychádzal z kancelárie za mnou. ,,Potom sa ešte porozprávame" žmurkla na Yutu. ,,Maj sa pekne Sehun" povedala s úsmevom a zmizla za dverami. Konečne mám od nej pokoj. To sa však nedalo povedať o Yutovi.
,,Všetko podpísané?" tón jeho hlasu bol tak milý až mi to prišlo neprirodzené. Len som prikývla. ,,Počul som aj o tom debute. Gratulujem!" natiahol ku mne ruky a objal ma. Modlila som sa nech tento moment čo najskôr skončí ale bolo to nekonečné. ,,Tvoj debut bude znamenať to, že sa ma na pekne dlhú dobu nezbavíš" povedal to tak ticho, že som ho ledva počula. ,, Mali by sme  ísť je už celkom veľa hodín" Sehun sa snažil prerušiť naše nekonečné objatie ale koniec stále neprichádzal. ,,Čoskoro začne peklo. Priprav sa" povedal to s takým výsmechom až ma striaslo. ,,Uvidíme sa neskôr" pustil ma a vyparil sa preč. Čo myslel tým čoskoro sa začne peklo? Cítim, že sa tu chystá niečo veľmi zlé proti mojej osobe a vôbec nemám z toho dobrý pocit.